Množstvo symbioticky viazaného dusíka v celosvetovom poľnohospodárstve sa odhaduje ročne na 105 miliónov ton, pričom z plodín viažucich dusík je najpestovanejšou strukovinou práve sója fazuľová. Finančná hodnota adekvátneho množstva dusíka z minerálnych hnojív činí zhruba 10 miliárd eur. Popri tejto finančnej hodnote sa v súčasnosti veľa diskutuje o množstve a environmentálnom dopade spotreby fosílnej energie pri výrobe takého množstva dusíkatých hnojív, keď 50 percent fosílnej energie spotrebovanej v poľnohospodárstve sa minie práve na výrobu dusíkatých hnojív (paradoxne sa však zabúda na holistický fakt, že aj priemyselne vyrobený dusík pochádza z ovzdušia).
(Dokončenie z predchádzajúceho vydania.)
Makro a mikroelementy
Zo živín má najväčší význam dostatočná zásoba fosforu, draslíka, vápnika, síry a horčíka. Z mikroelementov je dôležitá prítomnosť molybdénu (pre viazanie vzdušného dusíka a jeho celkový metabolizmus), bóru (podporuje prenikanie baktérií do koreňov a aktivitu hrčiek), železa (k tvorbe leghemoglobínu) a kobaltu (zvyšuje účinnosť viazania vzdušného dusíka). Z mikroživín sa aktuálne za kľúčový z hľadiska významu pre činnosť hrčkotvorných baktérií a celkovo pre symbiózu popri molybdéne pokladá nikel, súčasť mnohých enzymatických reťazcov (napr. ide o zložku ureázy a hydrogenázy) s vplyvom na mnohé metabolické a fyziologické procesy. Nikel bol donedávna považovaný iba za ťažký kov, ako esenciálny prvok sa poznaný až v súčasnosti. Doposiaľ však neexistujú spoľahlivé záznamy o prejavoch nedostatku niklu pri ročných plodinách pestovaných v poľných podmienkach, pravdepodobne aj kvôli neexistencii zjavných symptómov od príznakov sprievodných nedostatkov. Zrejme môžu prevládať skryté či latentné nedostatky, podľa závažnosti nedostatku to môžu byť chlorózy listov v skorej fáze, zakrpatenie listov a internódií, zvlnenie a skučeravenie listov, nekróza listov, strata apikálnej dominancie, slabá tvorba listov, krehké výhonky, zakrpatený rast až odumieranie nadzemnej časti, zhoršený rast koreňovej sústavy, odumieranie vlásočníc, resp. nižší počet, menšia hmotnosť a slabšia aktivita koreňových hrčiek atď.
Dusík a nikel
Aby rastlina bola vitálna a fotosynteticky plne výkonná, všetky uvedené živiny musia byť k dispozícii. Za týchto podmienok potom môže sója nielen fotosynteticky dostatočne zásobovať rhizóbiá živinami, ale aj účinne využívať viazaný dusík. Tým je symbióza obojstranne prospešná, a celkovo veľmi efektívna. Pri výžive mikro živinami je najčastejšie zmieňovaný molybdén, no najviac špecifickým prvkom je najmä nikel, zohrávajúci kľúčovú úlohu pri biologickej fixácii dusíka avšak s potrebou nanajvýš obozretného dávkovania s ohľadom na jeho nebezpečný účinok na zdravie človeka pri vyšších dávkach, a teda nevyhnutne nízky obsah v úrode semien (napr. na pôdach s nízkym obsahom niklu to môže byť 0,5 mg niklu na kg pôdy). Na pôde s nízkym obsahom niklu majú jeho racionálne dávky pri rôznych odrodách sóje za následok lepšiu fyziologickú funkciu dusíka a výrazne vyššiu úrodu semien v dôsledku odstránenia skrytého nedostatku tejto mikroživiny.
Vplyv dusíka na symbiózu
Z makro živín má na tvorbu hrčiek a viazanie vzdušného dusíka najvýraznejší vplyv obsah anorganického dusíka v pôde. Vysoký aj nízky obsah prístupného dusíka pôsobí na symbiózu sóje s hrčkotvornými baktériami nepriaznivo.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
