Dvojdňové zasadnutie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli, zamerané na dosiahnutie dohody o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ, sa nečakane skomplikovalo. Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek uviedol, že rokovania môžu potrvať až do stredy a naznačil hlboký názorový rozkol medzi pôvodnými 12 členskými štátmi EÚ a pätnástkou nových členských štátov.
Podľa Jahnátka má írske predsedníctvo EÚ ambíciu uzavrieť do konca júna štyri nariadenia, podľa ktorých sa európski poľnohospodári majú riadiť do roku 2020. Rok trvajúce rokovania ministrov o reforme SPP však zatiaľ nepriniesli výrazný posun a ministrom sa ani v pondelok, ani dnes nedarilo nájsť spoločné kompromisné riešenie pre túto politiku.
Podľa slovenského ministra sú viditeľné názorové rozpory medzi starými a novými členskými štátmi a existujúce bariéry sa zatiaľ nedarí prekonať.
Slovenská delegácia na Rade upozornila, že počas predchádzajúceho programovacieho obdobia (2009-13) bolo možné identifikovať určité chyby systému. Vďaka rozdielnym prístupom ku krajinám s režim jednotnej platby na plochu (SAPS) a krajinám s režimom jednotnej platby (SPS) došlo podľa Jahnátka na Slovensku takmer k zániku špecializovanej rastlinnej výroby alebo chovu ošípaných a hydiny. Ide o oblasť takzvaných citlivých položiek a diferencovaný prístup voči starým a novým členským štátom na Slovensku viedol k výpadkom produkcie v tomto sektore o viac ako 50 percent a ku každoročnému úbytku 10.000 pracovných miest.
"Preto, keď teraz navrhujeme nový systém, musíme zohľadniť negatívne dopady. Nielen u nás, lebo aj ostatné nové členské štáty majú podobné problémy ako my," zhodnotil situáciu Jahnátek.
Minister spresnil, že náročné rokovania, ktoré začali v pondelok ráno neviedli k želanému kompromisu a preto sa zvolil variant trilaterálnych rozhovorov, keď pred zástupcov Európskej komisie (EK) a írskeho predsedníctva predstúpi každý členský štát so svojimi troma najdôležitejšími prioritami.
Slovenská delegácia rokovala až v pondelok neskoro večer, pričom tri "nepriestrelné" priority, ktoré predstavil Jahnátek sa týkajú 15 percent dobrovoľne viazaných platieb s možnosťou výberu pre členské štáty v oblasti citlivých položiek, zachovanie kvót v oblasti cukru a využívanie výsadbových práv.
Prvá z priorít sa týka zmeny článkov 38 a 39 dohody, čo znamená, že na citlivé položky majú mať vplyv samotné štáty a nebudú taxatívne navrhované EK. Druhá priorita sa týka obáv, že ak EÚ od roku 2015 prejde na nekótovaný systém cukru, Slovensko by mohlo prísť o okolo 3000 pracovných miest. A do tretice, v oblasti výsadbových práv, je obava, že ak sa umožní napríklad nekontrolovaný systém výsadby vinohradov, zmení to podiel dovozov vína na Slovensko, čo potopí kvalitných slovenských vinárov.
Jahnátek v oblasti presadzovania priorít uviedol, že pre Slovensko sú neakceptovateľné návrhy, ktoré by viedli k ďalšiemu zhoršovaniu situácie našich farmárov a poľnohospodárov.
"Pokiaľ nedosiahneme 15 percent priamych platieb pre citlivé sektory, čo je naša hranica, budeme blokovať návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky," upozornil Jahnátek.
V prípade, ak sa ministrom poľnohospodárstva nepodarí dosiahnuť potrebný kompromis do stredy do rána, podľa Jahnátka sa bude musieť zopakovať zasadnutie Rady a pokračovať v rokovaniach či už na bilaterálnej alebo trilaterálnej báze.
(tasr)