Slnko konečne rozohrialo vzduch a navodilo jarnú atmosféru. Práve v takých chvíľach si človek uvedomí, prečo sa už od nepamäti ľudia - utrápení po dlhej zime – tak tešili na jar.
Tá prebúdza v prírode život, ktorého pulzovanie býva priam hmatateľné.
Nuž nečudo, že aj gazdom bolo vtedy hneď veselšie na duši a s vervou sa púšťali do jarných poľných prác, upratovania dvorov či maštalí, ale aj mysle.
Do slovenského poľnohospodárstva však - aspoň navonok sa tak zdá - príchod jari príliš radosti a optimizmu neprinesie. V odvetví totiž už pomerne dlho vládne ponurá atmosféra, ktorú sa stále nedarí rozohnať.
Je pravda, že poľnohospodári nedostávajú „zvonku“ takmer žiadne pozitívne podnety, ale ich negativistické reakcie a defenzívne správanie sa určite nie sú na mieste. Mnohí z nich, vrátane samosprávy, sú akoby naprogramovaní na to, že byť poľnohospodárom automaticky znamená neustále sa sťažovať a nariekať.
V živote to však funguje asi tak, ako pri výchove detí. Aj tie raz, dvakrát rodičov svojím plačom obmäkčia, ale potom má už ich plač skôr opačný účinok...
ROMAN LETTRICH