Bol riaditeľom Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. Vtedy i teraz, keď už je na tzv. zaslúženom odpočinku, bol a zostáva našim popredným mliekarenským odborníkom a zástancom mliečnych výrobkov a výživy. Aj keď v jeho prípade sa o odpočinku nedá príliš hovoriť. Stále má čo robiť. A stále má čo povedať. Nie je preto náhoda, že sme ho so žiadosťou o rozhovor oslovili práve v týchto dňoch, kedy si pripomíname Svetový deň mlieka. Na otázky Roľníckych novín odpovedá KAROL HERIAN, nestor slovenského mliekarenského priemyslu.
Ste zanieteným propagátorom mlieka. Ste však aj jeho pravidelným konzumentom?
„Mlieko a mliečne výrobky sú pre mňa aj pre celú moju rodinku základnou zložkou potravy. U nás idú veľmi na odbyt najmä kyslomliečne, probiotické nápoje a potom syry všetkých druhov. V podstate každý deň pre 4 osoby kupujeme 1 až 2 litre mlieka alebo kyslomliečneho nápoja, a v domácnosti stále musia byť rôzne čerstvé i dobre vyzreté syry, a to z kravského i ovčieho mlieka“.
Koľko mlieka a mliečnych výrobkov za rok spotrebujete vy osobne?
„Ťažko to povedať presne, no denne konzumujem asi 0,5 litra mlieka a 5 – 10 dekagramov syra. Ak to vynásobím počtom dní v kalendárnom roku, spolu to predstavuje viac ako 360 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov za rok.“
Na slovenské pomery ste teda nadpriemerný spotrebiteľ...
„Zodpovedne môžem povedať, že ja i moja rodina sme na Slovensku nadpriemernými konzumentmi mliečnych výrobkov. Je to dané aj tým, že obmedzujeme spotrebu mäsa, najmä údenín a hydiny.“
Môže naša krajina v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov klesnúť ešte hlbšie, ako je to v súčasnosti?
„Slovenskí konzumenti klesli v spotrebe mliečnych výrobkov od „nežnej revolúcie“ v rámci celého stredoeurópskeho regiónu úplne najviac. V súčasnosti sa spotreba mliečnych výrobkov u nás pohybuje okolo 150 kilogramov na obyvateľa a rok, a žiaľ, nie sú veľké náznaky zlepšenia tohto stavu. Nepatrne sa zvýšila iba spotreba syrov, ale to najmä syrom z dovozu, a trochu viac vyrábame našich, slovenských špecialít z ovčieho a z kozieho mlieka.“
Príčin súčasného neradostného stavu je veľa. Čo je však podľa vás kardinálnou príčinou nízkej spotreby mlieka na Slovensku?
„Tých príčin je naozaj veľa. Podstatné však je, že naše potraviny, aj vinou vysokej DPH, sú drahšie ako v okolitých štátoch, kde sú aj niekoľkonásobne viac ako u nás dotované štátom. Náš spotrebiteľ má podstatne nižšie príjmy, a tak je odkázaný na nákup lacnejších náhradiek mäsa i mlieka a mliečnych. výrobkov. Ďalšou možnou príčinou je aj slabá propagácia prínosu mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí a vplyv „antipropagácie“ mlieka. Ako príklad uvediem medializované vyjadrenia MUDr. Bukovského o tzv. škodlivosti mlieka.“
Ako by sa dalo toto zaostávanie odstrániť?
„Zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov možno dosiahnuť len trpezlivou propagáciou a vhodnou podporou. U nás sme doposiaľ naplno nerozvinuli program detskej mliečnej výživy (v ČR aj v EÚ to majú naplno zvládnuté, a deťom dávajú mliečne výrobky za podstatne výhodnejšie ceny). Veľmi sa nám osvedčila i propagácia probiotických mliečnych výrobkov prostredníctvom mliečnych špecialít, zvlášť z ovčieho a kozieho mlieka, a to aj na rôznych tradičných slávnostiach. Sú to najmä rôzne ovčiarské a tradičné kultúrne podujatia – Ovenálie v Pribyline, folklórne slávnosti vo Východnej, Syrársky trh v Novoti, propagácia Klenoveckého syra či Majstrovstvá sveta vo varení bryndzových halušiek. Viac by sa malo hovoriť o prínose mliečnych výrobkov pre zdravie aj v televízii a viac by sa o nich malo písať v tlači.“
Myslíte si, že kampane typu Objav mlieko môžu zvrátiť nepriaznivé tendencie v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov?
„Propagačné podujatia v rámci kampane Objav mlieko podľa mňa nepriniesli očakávaný efekt. Ľudia a aj deti už obmedzujú konzum tekutého sladkého mlieka, a to najmä trvanlivého. Väčšie šance by boli s mliečnymi ochutenými prípravkami, s ovocným alebo s orieškovým müsli, s mliečnym kokteilom, s kakaovými mliečnymi a tvarohovitými výrobkami. V mestách sa akosi vytratili mliečne bary, obchody s mliečnymi špecialitami a jedlami. Dospelí ľudia by sa mali naučiť pridávať mlieko a aj syry prakticky do všetkých jedál, polievok, omáčok; ochutiť syrom by mali i mäsité jedlá. Podobne to robia v mnohých krajinách EÚ, a zvlášť v Stredomorí.“
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje spotrebu mlieka, môže byť aj osveta. Kto by v propagácii mlieka na Slovensku mal hrať prvé husle?
„Zodpovednosť za pozitívnu osvetu spotreby zdravých potravín, vrátane mliečnej výživy, má v prvom rade celkom určite niesť štát. V krajinách EÚ majú na to rôzne podporné fondy na priamu i nepriamu propagáciu. Na to slúžia aj rôzne tzv. mliečne fondy, na ktoré dokonca priplácajú samotní spotrebitelia. Však to nie je obchodná propagácia mliečnych výrobkov, ale starostlivosť štátu o zdravie obyvateľstva. Až v druhom rade by mal robiť osvetu spracovateľský priemysel, ktorý má propagovať svoje konkrétne výrobky.“
Vo všeličom sa radi porovnávame so susednou Českou republikou. Ako je možné, že v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za našimi susedmi zaostávame o takmer 100 kilogramov na osobu a rok?
„V Českej republike sú ľudia ohľadom výživy viac pod vplyvom vyspelej západnej Európy, a v konzumovaní mliečnych výrobkov majú i dlhšiu tradíciu. V Čechách lepšie využívajú podpory EÚ ohľadom tzv. školského mlieka a robia viac pozitívnej propagácie. Ľudia v ČR však majú aj vyššie príjmy, a potraviny sú tam lacnejšie ako u nás. Okrem iného aj v dôsledku nižšej DPH.“
Pred rokom 1989 sme v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov boli na viac menej uspokojivej úrovni. Kde, kedy a prečo nastal zlom, ktorý nás doviedol až k situácii, že v súčasnosti spotrebúvame na osobu a rok len približne 153 kilogramov?
„Tých príčin je veľa. Mňa osobne veľmi mrzí, že od roku 1989 sme v oblasti pôdohospodárstva a výživy nemali žiadnu dlhodobú koncepciu. Všetko sa nechalo na živelný vývoj pod vplyvom trhového mechanizmu, a dopustili sme, že v produkcii potravín a ich základných zložiek sme hlboko klesli. Sebestačnosť vo výrobe potravín predtým patrila spolu so zdravím obyvateľstva, so školstvom a obranou, medzi hlavné priority štátu. Žiaľ, už sa nevypracúvajú koncepcie rozvoja, ktoré by boli platné pre všetky vlády, a aj preto bude veľmi ťažké naplno obnoviť poľnohospodárstvo i potravinársky priemysel na Slovensku.“
Po roku 1989 došlo na Slovensku k rapídnej redukcii mliekarenského priemyslu. Existuje podľa vášho názoru priama súvislosť medzi chradnutím domácich spracovateľských kapacít a znižujúcou sa spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov?
„Ťažko povedať, či tu existuje priama závislosť, no spotreba mliečnych výrobkov sa celkom určite výrazne zmenila po nástupe zahraničného kapitálu. Na Slovensku totiž v najväčšom merítku nakúpili mliekarenské závody zahraničné firmy, kým v ostatných postsocialistických štátoch bol podiel zahraničných firiem podstatne nižší. Noví vlastníci v mnohých prípadoch nezachovali pôvodný sortiment mliečnych výrobkov, na ktoré boli naši spotrebitelia zvyknutí.“
Ako podľa vášho názoru ovplyvňuje spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku obchodná politika obchodných reťazcov?
„V tejto oblasti prišlo k veľkým zmenám. Na náš trh prišlo veľa výrobkov zo zahraničia, ktoré ľudia predtým nepoznali, a ktoré mali vyššiu cenu než na akú boli zvyknutí. Mnohé výrobky zas boli i lacné, ale len dočasne, alebo boli často iba náhradkou za pôvodné výrobky. Často dochádzalo a stále dochádza k náhrade mliečnych zložiek za lacnejšie rastlinné tuky i bielkoviny. Mnohé výrobky sú síce trvanlivé a hygienicky bezpečné, no stratili biologickú hodnotu. Sú sterilizované, konzervované a je tam veľa prímesí, stabilizátorov, farbív, aróm a podobne. Spotrebitelia pri nákupe už stratili istotu, či je ten – ktorý výrobok naozaj kvalitný a pravý.“
Súvislosť medzi spotrebou mlieka, mliečnych výrobkov a zdravotným stavom obyvateľstva je nepopierateľná. Dá sa podľa vás tvrdiť, že viacročná nízka spotreba mlieka sa už podpísala pod zhoršený zdravotný stav nášho obyvateľstva?
„Toto je veľmi aktuálna problematika, ktorou by sa mali zaoberať odborníci zodpovední za výživu ľudí. Ja osobne som presvedčený, že aj súčasné zdravotné problémy obyvateľstva veľmi úzko súvisia so zníženou spotrebou zvlášť probiotických mliečnych výrobkov. Veď ak vezmeme do úvahy našu nízku spotrebu mliečnych výrobkov (je 2- až 3-krát nižšia ako je to v západnej Európe) a porovnáme si to s ich a našim priemerným vekom života, potom je tam zjavná súvislosť. Keby mlieko a mliečne výrobky boli škodlivé (ako to tvrdia niektorí neprajníci), naši ľudia by žili zdravšie a dlhšie. Pritom mám pocit, že z tejto situácie ťaží najmä farmaceutický priemysel, ktorý má z toho podstatný prínos, lebo deficit základných a esenciálnych zložiek potravín potom ľudia riešia nákupom vitamínov a probiotík.“
Ako budú podľa vášho názoru vyzerať prvovýroba mlieka a slovenský mliekarenský priemysel o desať rokov, teda v roku 2020?
„Pri súčasnom trende sa bude živočíšna výroba naďalej znižovať, znižovať sa bude i produkcia potravín a budeme ešte viac závislí od dovozu zo zahraničia. Ľudia sa za posledné roky už odnaučili robiť v poľnohospodárstve, a postupne budeme dovážať takmer všetko mäso, potraviny i mliekarenské výrobky, ale aj ovocie a zeleninu, zo zahraničia. Pritom máme tisícky hektárov nevyužitých lúk a pasienkov, máme dostatok nezamestnaných ľudí, ktorí by mohli túto situáciu zmeniť k lepšiemu. Pevne verím, že aj u nás nájdeme dostatok síl a pevnej vôle, ako zvrátiť doterajší vývoj. Som rád, že už aj mnohí mladí ľudia začínajú farmárčiť, že sa naďalej udržujú naše ľudové zvyky a tradície i v oblasti ovčiarstva, a že ľudia na vidieku začínajú využívať svoje mliečne výrobky. Určite bude treba, aby aj štát pomohol viac ako doteraz najmä začínajúcim roľníkom, aby naši výrobcovia neboli diskriminovaní voči zahraničiu a aby sme spoločne robili lepšiu osvetu v produkcii i spotrebe najmä mliečnych výrobkov. Určite by to pomohlo k zvýšeniu produkcie mlieka, k rozvoju vidieka, k zlepšeniu ekológie prostredia, k zamestnanosti ľudí na vidieku a v neposlednom rade aj lepšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva.“
Pripravil: BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č.20/2011
