Karanténni škodcovia sú rastlinní škodcovia, ktorí sa na území Európskej únie nevyskytujú alebo sa vyskytujú len v obmedzenom rozsahu. Sú právne regulovaní v rámci EÚ (najmä podľa nariadenia (EÚ) 2016/2031) a pri ich zistení sa povinne prijímajú eradikačné alebo karanténne opatrenia.
Skočky - Epitrix spp.
Skočky patriace do rodu Epitrix, konkrétne druhy E. subcrinita a E. tuberis, pochádzajú zo Severnej Ameriky. V rámci EPPO sú druhy E. cucumeris a E. similaris zaradené do zoznamu EPPO A2. Sú to škodlivé organizmy, ktoré sa vyskytujú v regióne EPPO a odporúča sa ich regulovať ako karanténne škodlivé organizmy. Druhy E. subcrinita a E. tuberis sa v EPPO regióne nevyskytujú, sú zaradené do zoznamu EPPO A1, ktoré sa odporúčajú regulovať ako karanténne škodlivé organizmy.
Hostiteľské rastliny
Hlavní hostitelia skočiek rodu Epitrix spp. sú rastliny z čeľade Solanaceae - zemiaky, rajčiny, baklažán, tabak a paprika. Z burín je to hlavne durman obyčajný a ľuľok čierny. Dospelce sa môžu príležitostne živiť aj na rastlinách patriacich do čeľade mrlíkovitých (Chenopodiaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae) a bôbovitých (Fabaceae).
Príznaky napadnutia
Skočky rodu Epitrix spp. sa živia listami, do ktorých vyhrýzajú cca 1 – 1,5 mm okrúhle otvory, spôsobujú tzv. dierkovitosť listov. Skočka zemiaková, ktorá sa vyskytuje v našich podmienkach a nepatrí medzi významné škodlivé organizmy, môže vyžierať až 3 mm veľké otvory. Častejšie sa vyskytujú na vrchnej strane listov. Dospelce sa zdržiavajú na všetkých nadzemných častiach rastlín, ale aj na povrchu pôdy. Poškodenie nadzemných častí rastlín zvyčajne nemá veľký hospodársky význam. Larvy poškodzujú koreňový systém hostiteľských rastlín, u zemiakov poškodzujú hľuzy. Spôsobujú povrchové požerky v podobe rozpraskaných stôp, prípadne malých chodbičiek, ktoré sú vyplnené korkovitým pletivom. Larvy E. tuberis a E. similaris spôsobujú väčšiu škodlivosť, vytvárajú dlhšie kľukaté chodbičky a malé bradavičky. Požerky vytvárajú vstupnú bránu pre vniknutie rôznych húb a baktérií. Hlbšie požerky sú viditeľné aj po olúpaní hľúz. Poškodené hľuzy sú nepredajné a tým sa znižuje možnosť ich použitia.
Bionómia škodcu
Dospelé chrobáky sú drobné, 1,5 – 2 mm veľké, čiernej, prípadne čierno-hnedej farby (E. subcrinita), tykadlá sú nitkovité, 11-článkové, hnedej farby. E. tuberis má 2 generácie za rok. Prezimujúce chrobáky vyliezajú z pôdy, alebo z rozličných úkrytov od mája do začiatku júla. Samičky kladú drobné, belavé vajíčka do pôdy blízko hostiteľských rastlín. V priemere nakladú 187 vajíčok po skupinkách. Larva sa vyliahne za 3 – 14 dní, je štíhla, belavá s hnedou hlavou, dorastá do dĺžky 5 mm (E. tuberis 12 mm). Vývoj larvy trvá 2 – 4 týždne. Larva sa kuklí v pôde, dospelce sa liahnu po 4 – 10 dňoch. E. cucumeris má iba jednu generáciu za rok.
Spôsob šírenia
Najvýznamnejší spôsob šírenia skočiek rodu Epitrix (cucumeris, similaris, tuberis, subcrinita) je medzinárodný obchod s hľuzami zemiakov. Riziko predstavujú hlavne zásielky hľúz, na ktorých je prichytená zemina, v ktorej sa môžu nachádzať vývojové štádiá skočiek. Import pôdy, rastlín s pôdou z územia, kde sa skočky rodu Epitrix vyskytujú tiež predstavuje riziko zavlečenia. Prenos môže nastať aj strojmi a náradím, na ktorých je prichytená zemina..
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
