Zmeny v klíme sú globálne a majú všeobecné dôsledky. V ostatnom čase sa zdá, že v poľnohospodárstve je ťažké riešiť problémy, ktoré sú v našich rukách - organizačné, dotačné, vzťahové. Pozrime sa však na to, čo v podstate neovládame.
V súčasnej dobe už nie je diskusia o tom, či sa klimatické podmienky menia, alebo nie. Realitu zmien klímy akceptujú všetci zainteresovaní, vrátane tvrdých klíma-skeptikov. Napriek tejto všeobecnej akceptácii sa nám však vôbec nedarí postaviť sa k tomuto problému racionálne.
O čo vlastne ide?
Ide o malú zmenu v chemickom zložení atmosféry. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína CO2. V atmosfére je ho približne len 0,04 percenta, iných skleníkových plynov ešte menej. CO2 je v atmosfére dobre rozptýlený a dobre zachytáva energiu vyžarovanú zemským povrchom. Čiastočne ju vracia späť k zemskému povrchu, čiastočne ju vyžaruje do medziplanetárneho priestoru a čiastočne ju „uskladňuje“ v atmosfére. A tým ju ohrieva. Takto pôsobia aj ďalšie skleníkové plyny, ktoré sú v atmosfére. Panovala tu dlhodobá rovnováha, pokiaľ človek nezačal tieto plyny do atmosféry pridávať vlastnou činnosťou. Aj poľnohospodárskou činnosťou. Poľnohospodárstvo a lesníctvo produkuje približne 15 percent týchto plynov. Ostatné odvetvia teda 85 percent. Globálna odozva v podobe klimatických dopadov na poľnohospodárstvo je neporovnateľná v porovnaní s dopadmi na iné sektory. Klimatická zmena v tomto zmysle môže byť chápaná ako zmena parametrov zloženia atmosféry v dôsledku činnosti človeka. Existujú aj prírodné vplyvy na biosféru, či už extraterestriálne (napr. kolísanie príkonu slnečného žiarenia, ktoré sa mení málo), alebo terestriálne (napr. vulkanická činnosť, ktorá predstavuje jednorazový vplyv absorbovaný prírodou v priebehu niekoľkých rokov), ovplyvňovanie zloženia atmosféry človekom však trvá už zhruba dvesto rokov, je systémové a napriek niektorým snahám stále akceleruje. Svoju odozvu má v zmene lokálnych podmienok klímy. Diskutuje sa o veľkosti globálneho oteplenia od čias predindustriálneho obdobia, nateraz o viac ako 1,4°C, ktoré je prognózované do konca tohto storočia na 2 až 6 °C. V geografickom vyjadrení však 2°C predstavujú v podmienkach Slovenska posun 200 km na sever a 200 metrov v nadmorskej výške. Teda presun Komárna do Žiliny – k tomu sme blízko. Pre ilustráciu možno uviesť meranú a odhadovanú globálnu teplotu z meraní a scenárov z prvej dekády tohto tisícročia, uverejnenú v roku 2013 na obr. 1.
Obrázok 1. Nárast globálnej teploty.
Scenáre RCP od 2.6 do 8.5 predpokladajú vývoj globálnej teploty na základe odhadu ľudskej činnosti od veľmi disciplinovaného správania sa (scenár RCP2.6) až po vývoj bez zmeny v ľudských aktivitách (scenár RCP8.5). Ľudstvo za ostatných desať rokov neurobilo žiadne podstatné zmeny v správaní a odhad nárastu na 1,4-1,5°C k roku 2023 je úplne presný. Novšie spracovania klimatických scenárov, či už v globálnom, alebo regionálnych merítkach, idú tiež týmto smerom.
Dynamika biosféry
Dynamika biosféry je v súčasnej dobe ovplyvňovaná najrýchlejšie sa meniacou zložkou, teda atmosférou. A hoci biosféra je vďaka fotosyntéze a dýchaniu najdynamickejšou zložkou zemského systému, organizmy len reagujú na zmenu klímy a vykazujú oveľa konzervatívnejšie chovanie ako atmosféra. Najkonzervatívnejšou zložkou v poľnohospodárskom produkčnom systéme - pôda, dodávajúca živiny - biosféra, teda produktívna zložka - atmosféra, dodávajúca energiu a vodu. Živé organizmy sú aktívnou zložkou biosféry, kde sa odohráva podstatná časť priamych procesov medzi živými organizmami a ostatnými zložkami zemského systému. Hlavným limitujúcim faktorom tvorby biomasy, mimo živín, je príkon energie vrátane fotosynteticky aktívneho žiarenia a hlavne voda. Rastliny a iné organizmy schopné fotosyntézy dokážu v prípade dostupnej vody a živín zrýchliť tvorbu biomasy a teda v priaznivých podmienkach aj tvorbu úrody. Príkon slnečného žiarenia kolíše len málo, živiny dodávané do pôdy sú čiastočne regulované človekom, v produkčnom procese ide teda v priemere v prvom rade o vodu, nutné je však rátať aj s extrémami počasia.
Čo očakávame?
Prejavy dôsledkov zmien klímy sa v rôznych geografických podmienkach prejavujú rôzne. Ak sa obmedzíme na Európu, tak sa už prejavuje a očakáva sa ďalšie prehĺbenie poklesu zrážok v južných oblastiach Európy a otepľovanie na severe.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
