23.05.2016 | 07:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Klimatické zmeny sa v agrosektore prejavujú kladne aj záporne

Klimatické zmeny sa v poľnohospodárstve prejavujú pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi. Pozitívom je celoročné zvýšenie priemernej teploty, predĺženie vegetačnej sezóny, čím sa pestovanie posúva aj do severnejších okresov SR a umožňuje pestovanie, respektíve spôsobuje zvýšenie úrod v dovtedy nepriaznivých klimatických podmienkach. Uviedla to pre TASR Radka Kulaviaková z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Plodinám sa podľa nej však skracuje ich doba vegetácie. Na druhej strane pribúdajú stresy z meniacej sa klímy. Prichádza k zmene zrážok, ich množstvu a intenzite, obdobiam sucha alebo prívalovým dažďom spôsobujúcim eróziu pôdy. Negatívom je aj zvýšenie teploty v zimných mesiacoch, čím vznikajú priaznivé podmienky pre prezimovanie chorôb a škodcov a ich rozmnožovanie. Teplé počasie vytvára priaznivé podmienky pre rýchlejšie a nekontrolované šírenie inváznych burín, ktoré sa v porastoch kultúrnych plodín nedajú chemicky likvidovať a na ľudí pôsobia ako alergény.
Dlhšie trvajúce a intenzívnejšie horúčavy v letných mesiacoch podľa Kulaviakovej predstavujú záťaž aj pre hospodárske zvieratá. "Vysoká teplota vzduchu je stresový faktor, ktorý znižuje úžitkovosť zvierat. Dlhotrvajúce horúčavy môžu mať negatívny dopad na ich zdravie a v kombinácii s nedostatkom vody môžu zapríčiniť prehriatie ich organizmu až smrť," zdôraznila.
V boji s meniacimi sa klimatickými podmienkami si podľa nej v mnohom môžu pomôcť poľnohospodári sami správnym načasovaním sejby a ošetrovania, výberom správnych odrôd, kontrolou škodcov, lepšou starostlivosťou o pôdu, konzervatívnym obrábaním pôdy, zvýšením množstva organickej hmoty v pôde a efektívnym využívaním vody na úrovni svojej farmy. Využívať pri tom môžu služby štátu a radiť sa s odrodovými odborníkmi, ktorí vedia poukázať na správny výber odrôd odolných na klimatické zmeny, ale aj na kvantitu úrody, kvalitu a zdravotný stav, teda rezistenciu voči chorobám.
"Väčšina našich poľnohospodárov už využíva opatrenia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) – tzv. agroklimatické opatrenia Programu rozvoja vidieka (PRV), ktoré sú zamerané práve na príspevok poľnohospodárstva k zmierňovaniu dopadov klimatickej zmeny," upozornila.
Pripomenula, že poľnohospodárstvo plní úlohu zabezpečovania potravín, rozvoja vidieka, ale je aj nástrojom na udržiavanie ekosystémových služieb. Aj poľnohospodárstvo vypúšťa do atmosféry skleníkové plyny, hoci v menšom rozsahu ako iné odvetvia hospodárstva. Poľnohospodárstvo iba v malom rozsahu emituje oxid uhličitý (CO2), teda najrozšírenejší skleníkový plyn. V skutočnosti poľnohospodárska pôda, zaberajúca viac ako polovicu územia EÚ, zadržiava obrovské uhlíkové rezervy, ktoré pomáhajú znižovať množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.
"Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike má iba 7-% podiel na celkových emisiách skleníkových plynov v porovnaní s inými odvetviami na Slovensku. MPRV preferuje také opatrenia smerujúce k znižovaniu emisií z poľnohospodárstva, aby boli v súlade s potravinovou bezpečnosťou a snahou o zachovanie udržateľnej produkcie," doplnila Kulaviaková.
"Mali by sme si uvedomiť, že globálna zmena klímy spôsobuje problémy aj poľnohospodárom, či sú to mrazy, suchá či záplavy. S adaptáciou na zmenu klímy môžu pomôcť lesy, ale aj správna starostlivosť o poľnohospodársku pôdu. Našou úlohou je nielen viesť akademickú debatu, ale pristúpiť ku konkrétnym činom," dodala v tejto súvislosti šéfka MPRV Gabriela Matečná (nominantka SNS).

(tasr)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down