Negatívne účinky mobilnej techniky na pôdu sú známe prakticky už od začiatku mechanizácie poľnohospodárstva. Avšak konkrétne dôsledky zapríčinené vysokým stupňom
zhutnenia pôdy so všetkými sprievodnými znakmi sa v plnom rozsahu prejavili až po niekoľkých desaťročiach intenzívneho používania mechanizačných prostriedkov, pri vzájomnom spolupôsobení ďalších negatívnych faktorov.
V tejto súvislosti je treba predovšetkým uviesť nedostatočné hnojenie organickými hnojivami, obrábanie pôdy pri vysokej vlhkosti, nevhodné osevné postupy a pod. Znižovanie organickej hmoty v pôde je aj dôsledkom rapídneho zníženia stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a tým zníženia produkcie maštaľného hnoja. Vonkoncom nemožno vylúčiť, že vyššie uvedený stav bude pokračovať, ktorý je spôsobený aj značne propagovaným využitím biomasy na energetické účely a to zvlášť spaľovaním slamy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vývoj situácie v oblasti zachovania prirodzenej úrodnosti pôdy nie je vôbec lichotivý a nejaký radikálny obrat v tomto smere ťažko možno v dohľadnej budúcnosti očakávať.
Nástup traktorov vyšších výkonových tried
Je úplne prirodzené a zákonité, že vyššie uvedené skutočnosti našli odozvu v zainteresovaných vedeckých a odborných kruhoch a následne aj v poľnohospodárskej praxi. Snáď stojí za zmienku spomenúť, že už po roku 1970 bývalý Výzkumný ústav zemědělské techniky v Prahe – Řepy vyvíjal aktivity zamerané na zníženie utláčania pôdy mobilnou technikou. Dosiahnuté výsledky a prognózy už v tom čase vonkoncom neboli optimistické, avšak vzhľadom na napredujúcu intenzifikáciu a komplexnú mechanizáciu rastlinnej výroby boli navrhnuté opatrenia iba čiastočne realizované. Totižto po roku 1970 dochádza pomerne k rýchlemu nasadeniu výkonných a ťažkých kolesových traktorov do poľnohospodárskej výroby na úkor znižovania počtu pásových traktorov typu DT – 54 a DT –75. Jednalo sa predovšetkým o traktory so štvorkolesovým pohonom typu KIROVEC a jeho odvodené modifikácie a traktory ŠKODA – 180. Okrem toho sa začalo s dovozom na tú dobu pomerne výkonných kolesových traktorov ZT – 300 a ZT – 303 so štvorkolesovým pohonom z bývalej NDR. Taktiež, takmer súčasne s dovozom vyššie uvedených typov traktorov bola zahájená tuzemská výroby kolesových traktorov tzv. ťažkého radu ZETOR UR II. v príslušných modifikáciách a výkonových triedach od 80 do 160 koní. Samozrejme, že aj rozsiahle používanie samojazdných zberových strojov a to okrem obilných kombajnov hlavne zberacích rezačiek, orezávačov a vyorávačov cukrovej repy, má svoj podiel na súčasnom stave zhutnenia pôdy. Avšak vonkoncom nemožno zabudnúť na to, že pri zberových prácach, ale aj pri hnojení organickými hnojivami sa takmer výlučne používali nákladné automobily vybavené rôznymi adaptérmi, resp. nadstavbami. Tieto automobily vybavené štandardnými cestnými pneumatikami tiež do určitej miery prispeli k nežiaducemu zhutňovaniu pôdy a to najmä v ťažkých terénnych a klimatických podmienkach.
Použitie dvojmontáže pneumatík
Pre ilustráciu a názornosť je určite zaujímavé uviesť ako výskumom bolo zistené, že pri komplexnej mechanizácii pestovania a delenom zbere cukrovej repy sa od podmietky počnúc až do skončenia zberu na jednom hektári najazdí 400 km koľají, pokiaľ sa počíta prejazd každého kolesa samostatne. Zdá sa to priamo neuveriteľné , ale keď spočítame všetky technologické operácie a počet kolies použitej mobilnej techniky potom vyššie uvedený číselný údaj možno považovať za reálny. V dôsledku pokračujúcej devastácie pôdy sa začali realizovať určité opatrenia, ktoré sa začali v poľnohospodárskej praxi realizovať, najmä pri predsejbovej príprave pôdy a to prostredníctvom dvojmontáže zadných a následne aj predných traktorových pneumatík. Nebolo a nie je ani v súčasnosti vzácnosťou, že niektorí výrobcovia traktorov ponúkajú dokonca trojmontáž traktorových pneumatík. Vzhľadom na určitú neochotu zo strany užívateľov traktorov používať dvojmontáž pneumatík, začali sa na traktoroch vyšších výkonových tried používať tzv. široko profilové pneumatiky, ktoré napokon vyústili až do výroby flotačných pneumatík.
prof. Ing. Anton ŽIKLA, CSc.
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
