Veľká noc sa pôvodne viazala k oslave jarného slnovratu. Ľudia sa už nevedeli dočkať tepla, privolávali jar a vyháňali zimu.
Sviatky jari získali novú tvár až s príchodom kresťanstva.
S veľkonočnými zvykmi sa naplno začalo v Kvetnú nedeľu; v kostole sa posväcovali bahniatka, ktoré roľníci strkali do zeme - ako ochranu polí pred krupobitím. Na Zelený štvrtok si na svoje prišiel aj dobytok, ktorý zelenou halúzkou alebo žihľavou po prvýkrát vyhnali na pašu. Koňom uviazali do chvosta červenú niť - ako ochranu pred urieknutím, a kravy zasa utierali mužskými gaťami - vraj aby boli plodné...
Na Veľký Piatok ovčiari značili ovce. Avšak nesmelo sa hýbať s pôdou, pracovať na poli, a ani v záhrade. Po pôste, ktorý sa končil Bielou sobotou, sa vo Veľkonočnú nedeľu konečne svätil pokrm. Vyvrcholením bol pondelok, keď po chotári chodili šibači s korbáčmi z vŕbového prútia. Ľudia verili, že ich dotyk - tak ako aj polievanie vodou - omladzuje, že prináša silu a krásu.
Jarné sviatky sa zvyčajne končili na Juraja, kedy sa otvárala zem a bolo treba nie veseliť sa, ale pracovať. Aby boli ľudia opäť pripravení a dobre zásobení na ďalšiu zimu. Aby potom mohli sláviť ďalšiu Veľkú noc...
PATRÍCIA DOLEŠOVÁ
