O tri roky sa skončí súčasné programovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, a aj keď sa v niektorých oblastiach na Slovensku vlastne ešte ani nezačalo implementovať (napríklad v oblasti projektových podpôr), prišiel čas začať sa vážne zaoberať otázkou, ako to bude po roku 2027.
Rok 2024 je v európskej politike rokom zmien – od júla pracuje v novom zložení Európsky parlament a v najbližších dňoch má byť predstavené aj nové zloženie Európskej komisie. Predsedníčka Európskej komisie však zostala rovnaká – Ursula von der Leyenová, ktorá po protestoch poľnohospodárov vo väčšine krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, začala tzv. Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva.
Zostavila skupinu 29 zástupcov z oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a z akademickej obce, ktorá po niekoľko mesiacov rokovala v utajenom režime a 29. augusta 2024 vydala viac ako 100-stranovú záverečnú správu s odporúčaniami, ktorými by sa mala riadiť budúca Európska komisia pri tvorbe Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ po roku 2027.
Návrh terčom kritiky
Pod záštitou maďarského predsedníctva v EÚ sa v Budapešti v dňoch 5. a 6. septembra 2024 na pozvanie Maďarskej poľnohospodárskej komory stretli vedúci predstavitelia hlavných poľnohospodárskych zastupiteľských organizácií EÚ, aby diskutovali o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ.
Na podujatí bolo takmer 100 účastníkov z viac ako 50 organizácií z 26 krajín. Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK) na podujatí zastupoval jej predseda Andrej Gajdoš a riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK Ján Baršváry.
Publikovanie záverov Strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva poznačilo aj začiatok konferencie, kde sa v úvodnej časti z iniciatívy krajín V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko) rozprúdila diskusia na túto tému. Účastníci konferencie sa zhodli v tom, že keď Európska komisia predloží návrh, ktorý sa týka poľnohospodárov a družstiev, musia mať aktívnu úlohu ako hlavné zainteresované strany a ich názory sa musia zohľadniť.
Spravodlivé príjmy poľnohospodárov a družstiev a rozpočet EÚ pre poľnohospodárstvo by sa mali zvýšiť; a mali by zodpovedať výzvam, ktorým musíme čeliť aj s prihliadnutím na vývoj inflácie, potrebu potravinovej bezpečnosti a s prihliadnutím na ambiciózne ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vysoké štandardy európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva ako aj udržateľnosť majú svoju cenu.
Zhoda panovala aj v tom, že poľnohospodári a družstvá by mali mať rovnaké podmienky ako výrobcovia potravín z tretích krajín. Presadzovanie pravidiel EÚ by sa malo vzťahovať aj na výrobky z tretích krajín a na ich produkciu.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
