Produkcia bravčového mäsa má veľmi širokú škálu spôsobov chovu ošípaných, pričom v súčasnosti dominantné systémy v uzavretých budovách s roštovými podlahami koexistujú s tzv. alternatívnymi produkčnými systémami.
Bravčové mäso je druhé najviac konzumované mäso na svete, avšak dopyt po výrobkoch z bravčového mäsa sa v budúcnosti môže zmeniť. Rastúce protesty v médiách naznačujú, že súčasný dominantný produkčný systém sa stáva menej prijateľným, najmä s ohľadom na dobré životné podmienky zvierat. O tomto spoločenskom vývoji svedčia početné prieskumy po celom svete.
V kontexte s rastúcimi trhmi s bravčovým mäsom produkovaným v prirodzenejších podmienkach alebo podľa špecifikácií ekologického poľnohospodárstva sa vyvíjajú alternatívy ku konvenčným farmám. Pre alternatívne systémy je typické, že sa v nich nechovajú všetky ošípané v uzavretých budovách a na roštových a/alebo betónových podlahách. Porovnanie súčasných znalostí o welfare, biologickej bezpečnosti, zdraví zvierat a bezpečnosti bravčového mäsa medzi konvenčnými a alternatívnymi systémami chovu uvádza následný prehľad.
Welfare
Koncept dobrých životných podmienok zvierat (welfare) je zložitý. Na posúdenie dobrých životných podmienok zvierat sa často využíva prístup piatich slobôd (absencia hladu a smädu, nepohodlia, bolesti, zranení a chorôb, sloboda vyjadrovať normálne správanie a absencia strachu, stresu a úzkosti), stanovený britskou spoločnosťou Farm Animal Welfare Council (FAWC).
Spotrebitelia, ktorí nakupujú biopotraviny očakávajú, že štandardy dobrých životných podmienok zvierat sú v alternatívnych poľnohospodárskych systémoch vyššie. Avšak spotrebitelia bežne nevedia, ako sa správajú hospodárske zvieratá, preto si často idealizujú alternatívne farmy, v ktorých majú zvieratá prístup k vonkajšiemu výbehu alebo slame, oproti konvenčnému farmáreniu na roštových podlahách.
Alternatívne produkčné systémy majú výhody a nevýhody z hľadiska welfare zvierat. Blahobyt závisí od prostredia. Vonkajšie systémy dávajú prasatám možnosť prejaviť širší repertoár ich prirodzeného správania než vnútorné, ale kontrola prostredia je ťažšia, včítane kŕmenia, napájania, teploty a predátorov. Pokiaľ alternatívne systémy s obohateným prostredím poskytujú dostatočné riešenia pre kontrolu kritických bodov dobrých životných podmienok zvierat, sú vhodnejšie pre uspokojenie spoločenských očakávaní ohľadom blahobytu zvierat.
Biologická bezpečnosť
Biologická bezpečnosť zahŕňa všetky opatrenia, ktoré je potrebné urobiť, aby sa obmedzilo riziko zavlečenia patogénov na farmu, šíreniu patogénov v rámci farmy a mimo farmu, zabránilo sa riziku kontaminácie ľudí a aby sa zabránilo kontaminácii životného prostredia a pretrvávaniu patogénu v životnom prostredí. Čím vyššia je úroveň biologickej bezpečnosti, tým vyššia je technická výkonnosť živočíšnej výroby, ako je rast alebo konverzia krmiva. Biologická bezpečnosť tiež pomáha znížiť používanie antibiotík v chove zvierat. Opatrenia biologickej bezpečnosti sa všeobecne najlepšie uplatňujú vo veľkých stádach, v moderných zariadeniach a u začínajúcich chovateľov. Konvenčné farmy majú možnosť rôzne epizootické patogény, aspoň z dlhodobého hľadiska, kontrolovať zavedením prísnych vnútorných a vonkajších opatrení biologickej bezpečnosti.
Najväčšou výzvou je biologická bezpečnosť pre alternatívne poľnohospodárstvo (tabuľka 2). Všeobecne platí, že alternatívne farmy uplatňujú opatrenia biologickej bezpečnosti menej prísne než konvenčné farmy. Najmä na farmách s voľným výbehom je ťažké zaviesť opatrenia biologickej bezpečnosti. Biologická bezpečnosť môže byť limitujúcou prekážkou pre rozvoj alternatívnych fariem, pretože riziko pre zdravie zvierat môže farmárov odrádzať.
Zdravie zvierat
Rovnako ako v prípade welfare zvierat majú alternatívne výrobne systémy výhody a nevýhody z hľadiska zdravia zvierat.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
