Prepáčte, prosím, že v odbornom týždenníku uverejňujem takýto text. Starším čitateľom možno pripomenie čas pred zhruba 60 rokmi, kedy Československá televízia vysielala jeden z prvých pesničkových programov práve s týmto názvom. Vtedajší dramaturg ČST pán Vladimír Dvořák a spolu s Ľuďkom Nekudom vymyslel a aj moderoval súťaž, v ktorej diváci vyžrebovali meno skladateľa hudby, meno textára, zadali vtipné slovo (o čom to má byť) a vyžrebovali meno interpreta.
na aktuálnu tému
Samozrejme, že vtedy vzniklo veľa úsmevných skladieb, ktoré sa rýchlo stratili, ale z niektorých sa stali hity - príkladom je pieseň Václava Neckářa Lékořice.
Túto skladbu slov nosím v hlave už veľmi dlho. Ako bývalému pedagógovi na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa mi pripomínajú ako určité podobenstvo v súvislosti so záujmom mladých ľudí o naše poslanie.
Čas nezastavíš. Na strednej škole sme sa učili naspamäť latinské citáty - napríklad Tempora mutantur, et nos mutamur in illis.Časy sa menia, a my sa meníme s nimi. Je to večná pravda.
Ja sám som pred rokmi musel porozumieť súčasnému označovaniu generácií, ktoré mnohí odborníci charakterizujú z pohľadov sociálnych, materiálnych, mentálnych ale aj z pohľadu samostatnosti, zručnosti, zodpovednosti, pracovitosti a podobne Tých označení je viac.
Podľa jednej stupnice ja teda patrím k označeniu povojnovej generácie (Baby boomers). Naše deti a moji prví študenti už patria ku generácii X (60. až 80. roky; deti s kľúčikom na krku).
Z pohľadu témy dnešného príspevku sú to ľudia v produkčnom veku, ktorí vyrastali v čase kalkulačiek, logaritmických pravítok; v čase rysovania tušom na pauzovací papier a v čase nástupu prvých počítačov.
Generácia z konca 80. až 90. rokov sa označuje ako generácia Y. To sú dnešní mladí ľudia narodení a vyrastajúci v digitálnej dobe; so všetkými pozitívami, ale aj s negatívami, ktoré tento technický štandard so sebou nesie.
Logicky nasleduje súčasná generácia mladých ľudí a aj dnešných študentov stredných a vysokých škôl, ktorí sa narodili do nového tisícročia. Je to generácia Z.
Svet im leží pri nohách, cudzie jazyky im väčšinou nerobia žiadne problémy, sú digitálne zruční najmä v oblasti elektronickej komunikácie, a pri riešení problémov sa často spoliehajú na strýka Internet a na tetu Google (ale čo sa stane, ak raz nebude eklektický prúd ?!).
Deti narodené do druhej dekády 21. storočia sa označujú ako generácia Alfa. Tí dostali od svojich rodičov a od súrodencov do vienka dobu digitálnu. Smart technológie, sociálne siete, gigabajty dát a umelá inteligencia sa im stáva bližšia než stretnutia a rozhovory medzi štyrmi očami. Niekedy mi je z toho trochu smutno ... Ale vrátim sa k téme a k názvu tohto príspevku.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
