Kvalita pšenice na Slovensku v roku 2015

Technologická kvalita potravinárskej pšenice požadovaná spracovateľským priemyslom závisí predovšetkým od genetického potenciálu danej odrody. Vonkajšie vplyvy, ako je napríklad počasie, agrotechnické postupy, sa významne podieľajú na technologickej kvalite potravinárskej pšenice a môžu potlačiť alebo naopak zosilniť geneticky determinovaný potenciál pekárenských odrôd pšenice.

Ako sa charakter počasia prejavil na kvalite potravinárskej pšenice na Slovensku a akú kvalitu tohtoročnej úrody dosahovali najčastejšie pestované odrody? Odpoveď na túto otázku môžeme dať vďaka každoročnému monitorovaniu kvality pšenice dopestovanej v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre - Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Priebeh počasia počas vegetácie

Počasie počas jesenného obdobia bolo nadpriemerne teplé s dostatkom atmosférických zrážok. Priebeh počasia bol vzhľadom na založenie a počiatočný vývoj porastov ozimných plodín priaznivý. Zima 2014/2015 patrila z hľadiska priemernej teploty vzduchu k piatim najteplejším od začiatku 20. storočia. Vyznačovala sa skôr náhlymi zmenami a vysokými krátkodobými nárazovými úhrnmi zrážok, pričom väčšina z nich bola vo forme snehu. Počasie počas zimného obdobia bolo značne premenlivé, nielen z teplotného hľadiska, ale aj z hľadiska atmosférických zrážok. Mesiace apríl a máj boli pomerne premenlivé. Výrazné oteplenia boli striedané chladným počasím, pričom veľké teplotné kontrasty boli zaznamenané nielen v čase, ale aj v priestore v rámci Slovenska. Koncom apríla bol na celom území Slovenska s výnimkou Oravy a Kysúc, zaznamenaný výrazný nedostatok vlahy, pričom najhoršia situácia bola na juhovýchodnom Slovensku. V porovnaní s dlhodobým priemerom sa máj javí na väčšine územia Slovenska ako zrážkovo normálny mesiac, avšak v oblastiach s nízkymi úhrnmi (predovšetkým Záhorská nížina a juh Východoslovenskej nížiny), ako suchý až veľmi suchý. Prvý letný mesiac jún začal výrazne teplým a suchým počasím, ktoré pretrvávalo počas prvej polovice júna. Na začiatku druhej polovice mesiaca nastalo ochladenie, ktoré bolo sprevádzané aj zrážkovou činnosťou a búrkami. Začiatok júla bol v znamení tropických horúčav. Atmosférických zrážok sa počas prvej aj druhej júlovej dekády vyskytlo pomerne málo, v oblasti západného a juhovýchodného Slovenska dosiahli úhrny menej ako 10 milimetrov. Vzhľadom na suché júlové počasie, žatva pšenice na Slovensku prebehla pomerne rýchlo.

Kvalita pšenice podľa krajov SR

V roku 2015 v rámci celej SR bolo analyzovaných 228 vzoriek pšenice zo 101 odberových miest (získané od poľnohospodárskych a roľníckych družstiev a zo skúšobných staníc ÚKSUP-u).

U sledovaných vzoriek boli stanovované parametre technologickej kvality podľa STN 46 1100-2. Zrno potravinárskej pšenice letnej (2003), triedy kvality A, čo zodpovedá minimálnym požiadavkám kvality pre pekárske účely, konkrétne objemová hmotnosť (minimálna hodnota 760 g.l^-1), obsah dusíkatých látok Nx5,7 (minimálne 11,5 percenta), obsah mokrého lepku v sušine (minimálne 25 percent), sedimentačný index, Zelenyho test (minimálne 25 mililitrov), číslo poklesu (minimálne 220 s) a mimo STN bola hodnotená kvalita lepku na základe hodnoty gluten indexu (minimálna odporúčaná hodnota pre kvalitný lepok pre pekárske účely je 70).

V rámci celej SR dosiahla úroda pšenice v roku 2015 triedu kvality A (tabuľka 1). Mierne rizikovým parametrom v roku 2015, tak ako i v predchádzajúcom roku, bol obsah mokrého lepku (tabuľka 2), kedy triedu kvality A dosiahlo v tomto parametri najmenší podiel všetkých hodnotených vzoriek (62,1 percenta). Mierne problematickým parametrom v roku 2015 bol obdobne  i obsah dusíkatých látok (66,7 percenta). Pšenice pri obidvoch spomínaných parametroch dosahujú priemerne nižšie hodnoty a to predovšetkým tie, ktoré boli pozberané v Žilinskom a Prešovskom kraji. Takisto v Žilinskom kraji žiadna z analyzovaných vzoriek nezodpovedala triede kvality A a v Prešovskom kraji triede kvality A vyhovelo iba 27,3 percenta vzoriek (tabuľka 1). V Banskobystrickom a Bratislavskom kraji triede kvality A nevyhoveli vzorky podľa priemerných hodnôt pre nízky obsah mokrého lepku. Celkovo v Banskobystrickom kraji triedu kvality A dosiahlo 40 percent analyzovaných vzoriek a v Bratislavskom kraji to bolo 46,2 percenta. Najvyššia kvalita pšenice podľa priemerných hodnôt jednotlivých parametrov bola dosiahnutá v Košickom, Nitrianskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji (trieda E). V Košickom kraji triede kvality A zodpovedalo 84,6 percenta analyzovaných vzoriek. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, najmenej problematickým parametrom bola objemová hmotnosť a číslo poklesu, kedy priemerne vo všetkých krajoch splnili požiadavku STN. Pri objemovej hmotnosti zo všetkých analyzovaných vzoriek dosiahlo minimálnu hodnotu 760 g/l 97,8 percenta vzoriek a minimálnu hodnotu čísla poklesu 220 sekúnd dosiahlo 96 percent analyzovaných vzoriek. V dôsledku optimálnych podmienok pri žatve (sucho, teplo) boli hodnoty čísla poklesu vysoké. Za dobrú objemovú hmotnosť zrna s najväčšou pravdepodobnosťou vďačíme zrážkam, ktoré prišli na väčšine územia v druhej polovici júna v období mliečnej zrelosti pšenice, aj keď nasledovalo potom až do žatvy veľmi teplé a suché počasie. Výška úrody podľa predbežných výsledkov Štatistického úradu bola takmer na rovnakej úrovni ako v roku 2014 a keďže je dosiahnutá úroda v negatívnej korelácii s obsahom bielkovín, možno tento fakt považovať za dôvod, prečo obsah dusíkatých látok a mokrého lepku boli i v tomto roku rizikovými parametrami.

Tabuľka 1. Priemerné hodnoty kvalitatívnych parametrov pšenice v SR a v krajoch SR, 2015

E - elitná trieda kvality, A - štandardná trieda kvality, N - nedosahuje pekárenskú kvalitu

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.