V ochrane jedného z našich najväčších prírodných bohatstiev – poľnohospodárskej pôdy, máme nemalé rezervy. Svedčí o tom napríklad jej neustály úbytok, pričom neraz sa nám priamo pred očami nenávratne stráca aj tá najkvalitnejšia orná pôda. Odborníci však vkladajú nádej do novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorú minulý týždeň schválil parlament. Na to, čo presne táto novela prináša, sme sa opýtali Jaroslavy SOBOCKEJ, riaditeľky Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.
Poslanci NR SR schválili minulý týždeň novelu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Aké prínosy z hľadiska ochrany pôdy táto novela prináša?
„Táto novela predstavuje zásadnú zmenu v ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zákon č. 220/2004 Z.z. v zmysle jeho novely z roku 2008 chránil len poľnohospodársku pôdu zaradenú do 1. až 4. skupiny kvality pôd podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). To znamená najkvalitnejšie a najprodukčnejšie pôdy, ktoré sa nachádzajú takmer výlučne v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V súčasnosti sú v podstate chránené iba pôdy nachádzajúce sa v najteplejších oblastiach Slovenska.
Terajší systém ochrany pôdy tak vytvára limitujúce podmienky pre rozvoj jednotlivých regiónov a vnáša do systému prvky nestability. Preto bolo potrebné zamerať sa na lokálnu ochranu pôd, aby deklarovaná snaha zákona chrániť aj ekologické a environmentálne funkcie pôd nevychádzala naprázdno. Novela zákona je postavená na povinnosti chrániť najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v každom katastrálnom území, takže týmto zákonom budú chránené pôdy aj v iných regiónoch. Nový systém ochrany zabráni tomu, aby sa pôda pri svojom výnimočnom poslaní neohraničovala len na jedno územie a aby nedochádzalo k nevyváženému rozvoju regiónov.
Ochrana najkvalitnejších pôd v katastrálnom území bola definovaná na základe týchto predpokladov. Bonitované pôdno-ekologické jednotky sú zoradené podľa skupiny kvality, hrubého ročného rentového efektu (HRRE) a bodovej hodnoty produkčného potenciálu (BH PP). Okrem toho, vyčlenené sú chránené BPEJ v rámci každého katastrálneho územia a za chránené sa považujú všetky BPEJ (počítané od najlepšej po najhoršiu), ktorých sumárna výmera predstavuje minimálne 30 percent z výmery katastrálneho územia. Novela rieši aj podmienky záväzného stanoviska pri zmene druhu pozemku. Ide hlavne o tie pozemky, kedy sú pochybnosti, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou.
Novela zákona rieši aj podmienky zakladania rýchlo rastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Tie bude možné zakladať na ploche väčšej ako 1000 m2 najviac na 20 rokov. Priestorovo sa to obmedzuje na menej kvalitné pôdy v skupine kvality 5 – 9, respektíve v 3 – 4 skupine, ak je územie zaplavované, alebo postihnuté veternou eróziou. Porasty nemožno založiť na pozemkoch v určitom stupni územnej ochrany prírody a krajiny. Osvedčenie o registrácii plochy porastu rýchlorastúcej dreviny vykonáva obvodný pozemkový úrad a zasiela na centrálnu evidenciu Pôdnej službe VÚPOP. Dôležité ale je, že zakladateľ porastu je povinný vykonať spätnú rekultiváciu v poslednom roku pestovania takéhoto porastu a chrániť okolitú plochu pred samonáletmi.“
Celý rozhovor nájdete v aktuálnom, 7. čísle Roľníckych novín.
