Príprava pôdy a jej ošetrovanie po výsadbe v zásadnej miere rozhoduje o podmienkach rastu, životnosti a produkcii viniča hroznorodého. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom ataku komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu v príprave pôdy pred výsadbou a následným, pre konkrétne podmienky stanovišťa, nevhodným systémom ošetrovania pôdy. Nemôže byť cieľom vysádzať vinohrady na 20 rokov, aj keď je pravdou, že ekonomická životnosť mnohých výsadieb nedosahuje ani takýto vek.
V prvom rade si treba uvedomiť, že pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých bol desaťročia pestovaný vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná a nedá sa oklamať. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Závisí od toho, ako chápeme pojem „pôdna únava“ a následne, ako si myslíme, že ju vieme odstrániť. Predstava, že je to len aplikácia vysokých dávok priemyselných a organických hnojív, je veľmi nesprávna a krátkozraká.
Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, prežívajúcimi v pôde na koreňových zvyškoch aj po vyklčovaní vinohradu. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré okrem iného, sú hlavnými prenášačmi práve vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadence. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Zdá sa to veľmi dlho? Infekty bakteriózy spôsobenej Agrobacterium tumefaciens prežívajú v pôde až 5 rokov. Agrobaktérium vitis prežíva v pôde „len“ 2 roky. Ale aj to je asi veľa. Preto sa niektoré vinohrady, ktoré boli dlhé roky zanedbané, neošetrované, obnovujú tak, že sa hneď v roku po ich vyklčovaní robí nová výsadba. Môže byť pravdou, že ak má novovysadený vinič dostatok živín a vody a bol použitý kvalitný výsadbový materiál, nemusí to na prvý pohľad znamenať katastrofu. Ale čo bude o 10, či 20 rokov, ak sa ich dožijú?
Predvýsadbová príprava pôdy
Znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu, resp. predchádzajúcej plodiny. Zatiaľ čo do 80–tych rokov minulého storočia boli vinohrady prehnojované vysokými dávkami živín v nevhodnom pomere, v nasledujúcom období skôr nedostatočne hnojené, až nehnojené. Stav živín v pôde preto môže byť pri niektorých prvkoch nízky, až veľmi nízky. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča v takom prípade môžu predstavovať množstvo niekoľkých ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok hnojív vyžaduje rozdelenie na dve, prípadne tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie ako najdostupnejšieho zdroja organickej hmoty. To sa určite nedá urobiť za jeden rok.
Hnojenie organickými hnojivami
Zvýšenie obsahu humusu je neoddeliteľnou súčasťou predvýsadbovej prípravy pôdy. Predstavy o aplikácii 100 až 150 ton maštaľného hnoja na hektár sú skôr ilúziou, ako v dnešnej dobe reálnou možnosťou. Riešením sú komposty, ktoré v závislosti od kvality a obsahu živín možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom organického hnojenia je dosiahnuť stav humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) – 2,5 % (ťažšie pôdy). Obsah humusu v pôdach obhospodarovaných dlhodobo kultiváciou pri monokultúrnom pestovaní viniča a zanedbávaní organického hnojenia poklesol v mnohých prípadoch až pod 1 %.
Vápnenie
Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Nestačí len upraviť pH na neutrálnu reakciu pred výsadbou. Hnojenie vápnikom nie je len prostriedkom úpravy pôdneho prostredia, pretože vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 21.
