Poľnohospodárska výroba sa robí v zložitých pôdnych a klimatických podmienkach s využívaním pestovateľských opatrení človeka. Jedným z faktorov, ktorým môže pestovateľ významne ovplyvniť výšku a kvalitu produkcie, je využitie kvalitného biologického materiálu - osiva (sadiva). Kvalitu osiva sleduje a hodnotí: výrobca osiva, spracovateľ, skladovateľ, obchodník, odberateľ ako aj inštitúcia zodpovedná za kvalitu osiva. Vo všetkých prípadoch spočíva konečný cieľ skúšania kvality osiva vo vysokej kvalite osiva určeného na výsev danej plodiny.
Osivo (sadivo) je súbor generatívnych (semená, plody) a vegetatívnych (hľuzy, cibule, podzemky, výhonky) častí rastlín, určených na ich rozmnožovanie. Pre uvádzanie osiva (sadiva) do obehu sa v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci medzinárodného obchodu s osivami, využívajú štandardné metódy a normy.
Veľmi dôležitým opatrením pre získanie spoľahlivých výsledkov je odber vzoriek osiva a sadiva. V súčasnosti máme okrem certifikovaných osív od semenárskych firiem k dispozícii aj osivá vlastné, alebo kúpené od iných pestovateľov tzv. farmárske, ktoré nemusia vždy spĺňať všetky požadované parametre kvality osiva.
Základným predpokladom pre vzorkovanie osiva je jeho rovnorodosť, za ktorú zodpovedá pripravovateľ osiva. Priemerná laboratórna vzorka je odoberaná podľa STN 46 0609 určená na zaslanie do laboratória. Pracovná vzorka je získaná postupným delením priemernej laboratórnej vzorky pomocou niektorej z uvedených metód prípravy vzoriek. Základná skúšobná vzorka je určená na skúšku čistoty. Dodatková skúšobná vzorka je určená na zistenie prímesí. Delič je zariadenie na mechanické delenie vzoriek.
Čistota osiva je podiel čistých semien vyjadrený v hmotnostných percentách.
Cieľom laboratórneho skúšania čistoty osiva je stanoviť hmotnostné zloženie skúšanej vzorky, podľa ktorého je možné usudzovať na zloženie osivovej dávky a určiť rozličné druhy semien a inertných častíc, ktoré tvoria predmetnú vzorku. Pojem „semená“ označuje osivové jednotky bez ohľadu na to, či ide morfologicky o plody, časti zložených plodov, alebo semená. Za čisté semená (okrem tráv a riep) sa považujú: nepoškodené, normálne vyvinuté semená, zakrpatené, scvrknuté, vyklíčené alebo napadnuté chorobou, polámané, poškodené mechanicky, alebo živočíšnymi škodcami, ak je zachovaná časť semien väčšia ako polovica ich pôvodnej veľkosti, bez ohľadu na to, či obsahujú zárodok, semená čiastočne alebo celkom olúpané.
Analýza čistoty sa vykonáva z pracovnej vzorky, najčastejšie 100 gramov, rozdelenej na dve polovičné navážky t. j. dvakrát po 50 gramov pripravenej z priemernej laboratórnej vzorky.
Za čisté semená tráv sa považujú: nahé a plevnaté semená s endospermom, scvrknuté, nevyzreté, naklíčené, poškodené, napadnuté chorobou, plesnivé a sterilné ak je zachovaná časť semien väčšia ako polovica pôvodnej veľkosti. Viacsemenné jednotky sa nerozdeľujú, odvážia sa, zaznamenajú a zaradia do skupiny čistých semien.
Neškodné nečistoty
Do neškodných nečistôt sa pri všetkých druhoch (okrem riep a tráv) zaraďujú: semenné jednotky, v ktorých nie sú prítomné pravé semená, polámané a poškodené semená menšie ako polovica pôvodnej veľkosti, iné neškodné nečistoty - prázdne plevy, slama, stonky, steblá, listy, kvety, námeľ, skleróciá, sneťové zhluky, pôda, piesok, kamienky a všetok ostatný nesemenný materiál. Do neškodných nečistôt tráv sa zaraďujú: semená, ktoré nemožno zaradiť medzi čisté semená menšie ako polovica pôvodnej veľkosti semena a prázdne klásky.
Semená iných druhov - zahrňujú semenné jednotky všetkých iných rastlinných druhov (kultúrnych a burinových), ako je rastlinný druh čistého osiva. Vzhľadom k tomu, že osivo (sadivo) sa môže za určitých okolností stať významným zdrojom zaburinenosti venujeme tomuto problému primeranú pozornosť.
Nemalo by dochádzať k šíreniu burín osivom resp. sadivom (speirochória). Často sa vyskytuje súčasné dozrievanie burín a kultúrnych rastlín. V priebehu vývoja poľnohospodárstva sa mnohé buriny „špecializovali“ a stali sa sprievodnými rastlinami pre určité plodiny. Stálym selektovaním sa niektoré sprievodné druhy burín prispôsobili plodine resp. plodinám natoľko, že stratili schopnosť samovoľne sa vysemeňovať. Osivom sa šíria predovšetkým generatívne časti burín. Vegetatívne časti sa dostávajú do osiva veľmi zriedkavo a okrem toho majú krátku životnosť. Príčinou, prečo sa buriny dostávajú do osiva, je veľká podobnosť semien burín a kultúrnych rastlín.
Pod pojmom klíčivosť osiva v laboratórnej skúške sa rozumie vývin klíčnej rastliny do takého štádia, v ktorom možno rozoznať jej dôležité časti (zárodočné korienky a klíčok). Takýto klíčenec je schopný vyvinúť sa v priaznivých pôdnych a poveternostných podmienkach na normálnu rastlinu. Cieľom skúšky klíčivosti je stanoviť maximálny potenciál klíčivosti osivovej dávky.
Posudzovanie vyklíčených semien
Za normálne klíčne rastliny považujeme neporušené klíčne rastliny, klíčne rastliny s miernymi chybami, klíčne rastliny s druhotnou infekciou. Normálne vyklíčené semená sa spočítajú. Vážne poškodené a zhnité klíčne rastliny musia byť odstránené, aby sa znížilo riziko rozšírenia druhotnej infekcie.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.