Klub 500 upozorňuje na dramatickú stratu konkurencieschopnosti Európskej únie v porovnaní s globálnymi hráčmi, najmä s Čínou. V tlačovej správe o tom informoval Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.
BRATISLAVA. V správe sa konštatuje, že kým Čína si potichu a systematicky vybudovala absolútne dominantné postavenie v kľúčových sektoroch ako sú zelené technológie, batérie, elektromobilita, ale aj tradičné priemyselné odvetvia ako sú výroba ocele, cementu a chemikálií, Európska únia na tieto hrozby odpovedá sprísňovaním regulácií.
Únia ustupuje
Podľa najnovších údajov má Čína bezkonkurenčnú dominanciu vo výrobe a v spracovaní technológií a materiálov nevyhnutných pre tzv. zelený prechod. Čína ovláda viac ako 80 percent z globálnej výrobnej kapacity polykryštalického kremíka, ktorý je kľúčový pre fotovoltiku.
Až 71,5 percenta zo všetkých nových veterných turbín, inštalovaných v roku 2024, pochádzalo práve z Číny.
V oblasti elektromobility na Čínu pripadá takmer 65-percentný podiel na svetovom predaji elektromobilov a plug-in hybridov.
Ešte dôležitejší je však čínsky vplyv v oblasti kritických surovín – Čína nielenže má prvenstvo v ich ťažbe, ale je prvá aj v rafinácii a v spracovaní, čím kontroluje rozhodujúce články celého dodávateľského reťazca.
V prípade kovov vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie a obnoviteľné zdroje energie, Čína ovláda takmer 70 percent zo svetového trhu, a prakticky je neohrozeným lídrom globálnej zelenej transformácie.
Diana Motúzová, analytička Klubu 500, v tejto súvislosti uviedla, že ak chce Európa súťažiť o globálne prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, veterných turbín, batérií a tepelných čerpadiel, musí si najprv priznať nepríjemnú pravdu: výroba týchto technológií je v EÚ výrazne drahšia ako v Číne.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sú náklady na výrobu fotovoltiky, veterných turbín, elektrolyzérov a batérií v Číne najnižšie v rámci veľkých globálnych ekonomík, zatiaľ čo európski výrobcovia zápasia s drahou energiou, s prísnymi environmentálnymi normami a s vysokými nákladmi na prácu.
Napríklad náklady na výrobu fotovoltiky sú v EÚ v priemere o 41 percent vyššie než v Číne, v prípade elektrolyzérov sú vyššie o 61 percent a v prípade batérií sú vyššie o 47 percent.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
