Nedávna dohoda lídrov EÚ na rozpočte únie na nové rozpočtové obdobie vniesla viac svetla aj do problematiky reformy spoločnej agrárnej politiky. Na to, čo z toho vyplýva pre naše poľnohospodárstvo, sme sa opýtali Mariana BOŽÍKA z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Pred časom lídri EÚ konečne našli zhodu v otázke rozpočtu únie na roky 2014 – 2020. Od nej sa potom odvíja aj otázka financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a teda aj nášho poľnohospodárstva. Myslíte si, že môžeme byť s výsledkom uvedenej dohody spokojní?
„Podľa mňa len relatívne, pretože celkové finančné rámce sa nezmenili. Väčší balík zdrojov z rozpočtu EÚ teda nezískame. Problémom je tiež to, že v podstate ide len o akési fiktívne zmeny. Na druhej strane je pravdou, že sa posilní prvý pilier, respektíve priame platby, ktoré podľa poľnohospodárov najviac ovplyvňujú ich konkurenčnú schopnosť a na ktorých im najviac záležalo. Ak naozaj dôjde k sľúbenému presunu 25 percent z druhého do prvého piliera, tak sa významne zvýšia priame platby. Premiérom spomínaných zhruba 246 eur na hektár už predstavuje sumu, ktorou sa výrazne priblížime k priemeru EÚ-27, či napríklad k susednej ČR, kde by výška priamych platieb mala koncom tohto roku dosiahnuť asi 250 eur na hektár.“
Uvedená sadzba na hektár sa bude každoročne zvyšovať?
„Bude, ale len veľmi mierne. Ten medziročný nárast bude oveľa menší než to bolo v aktuálnom rozpočtovom období. Naša národná obálka na priame platby pre rok 2014 by mala podľa decembrových návrhov predstavovať 386 miliónov eur a do roku 2019 sa potom zvýši „len“ na 402 miliónov eur.“
Celý rozhovor nájdete v 8. čísle Roľníckych novín
