Heslo celosvetovej iniciatívy "Ži globálne, konaj lokálne" sa vzťahuje aj na výber potravín. "Kúpou lokálnych potravín môžeme výrazne prispieť k zlepšovaniu životného prostredia, podpore domácich výrobcov a k utužovaniu vlastného zdravia," uviedla pre TASR Petra Ďurišová z ekoporadne Živica.
Na spracovávanie, transport, balenie a predaj potravín sa údajne spotrebuje dvanásťkrát viac energie ako na ich samotné dopestovanie. Pokiaľ v minulosti pochádzala väčšina potravín, ktoré skonzumujeme, z najbližšieho okolia, dnes konzumujeme stále viac produktov privezených z opačného konca sveta. Je na rozhodnutí spotrebiteľov, ktorý produkt v ponuke tovarov uprednostnia.
Ak sa však podľa P. Ďurišovej chcú správať zodpovedne k životnému prostrediu, mali by si vybrať lokálne potraviny. "Lokálne potraviny boli vypestované v regióne, v ktorom človek žije, a preto je ich dopad na životné prostredie oveľa menší ako pri dovážaných potravinách. Šetrí sa pri nich energia za transport, množstvo obalovej techniky a zdroje potrebné na jej výrobu," podotkla P. Ďurišová a zdôraznila dôležitosť konzumácie nielen lokálnych, ale aj sezónnych potravín.
"Je naozaj čudné, keď v zime konzumujeme jahody alebo melóny a vynecháme nakladanú kapustu, ktorá sa na našom území počas zimy konzumovala dlhé stáročia. Človek tak stráca aj radosť zo sezónnych dobrôtok na stole," konštatovala.
Z environmentálneho hľadiska podporuje podľa P. Ďurišovej výber lokálnych potravín aj biodiverzitu, pri ktorej sa na danom území pestujú lokálne druhy rastlín a chovajú lokálne druhy zvierat. Tak sa na danom území zachováva rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov.
Ďalším aspektom konzumácie lokálnych potravín je podľa nej zdravotné hľadisko. Mnohé alternatívne smery vo výžive tvrdia, že človek, ktorý žije stáročia v istom prostredí, sa prispôsobí potrave, ktorá na tomto území rastie a nie je preňho vhodné konzumovať potraviny z iného klimatického pásma. "Príkladom sú rôzne alergie na citrusy alebo orechy, ktoré u nás nevyrástli," uviedla odborníčka.
Okrem podpory životného prostredia a svojho zdravia je pri otázke lokálnych potravín nezanedbateľné aj ekonomické hľadisko. "Uprednostňovaním lokálnych potravín dávame prácu ľuďom, ktorí žijú okolo nás, a zvyšujeme podiel lokálnej ekonomiky na trhu."
P. Ďurišová však nevylučuje ani konzumáciu netradičných a exotických potravín z opačného konca sveta. "Je ale iné, ak raz za čas ideme na večeru do ázijskej reštaurácie, ako keď sa usilujeme tento typ jedál pripravovať pravidelne doma. Pre naše zdravie aj ekonomiku je lepšie, ak to urobíme z času na čas, a nie každý deň," dodala.
Pri celosvetovej móde sushi si podľa jej slov ľudia neuvedomujú, že spôsobila masívny a neprimeraný výlov rýb a vymieranie niektorých ich druhov. Pri konzumácii ázijských jedál zasa ľudia zabúdajú na zvýšené používanie nezdravého glutamánu sodného v strave. Produkty do exotických kuchýň a exotické ovocie sa musia priviezť z veľkej diaľky. Vzdialenosť, ktorú potraviny prekonajú, kým sa dostanú do našej chladničky, a tým aj mieru zaťaženia životného prostredia, vyjadruje potravinová míľa.
"Potravinová míľa je vzdialenosť, ktorú potravina prejde od producenta ku konzumentovi. Čím vyšší je počet potravinových míľ, ktoré potravina prekoná, tým väčší je jej dopad na životné prostredie," vysvetlila P. Ďurišová. "Jablko, ktoré vypestoval náš pestovateľ, zo sadu do predajne pri sade neprekoná takmer žiadnu vzdialenosť. Jablká zo Španielska precestujú stovky kilometrov."
Kým jablko od domáceho dodávateľa kúpi spotrebiteľ v prirodzenom stave, jablko zo zahraničia má vysokú spotrebu obalov. Aby prekonalo ďalekú cestu, je chemicky ošetrené. Ovocie sa často zberá nezrelé, a teda neobsahuje požadované výživné látky ako pri prirodzenom dozrievaní a na prepravu na miesto predaja sa spotrebuje veľa energie, pričom vzniká veľké množstvo skleníkových plynov z leteckej prepravy.
V prípade niektorých potravín majú potravinové kilometre hodnotu až niekoľko tisíc kilometrov. "A je to úplne zbytočné, pretože rovnako dobré alebo lepšie jablko rastie aj na slovenskej jabloni," dodala P. Ďurišová.
