Viacerí najvyšší predstavitelia krajín EÚ ešte pred oficiálnym začatím mimoriadneho rozpočtového summitu v Bruseli naznačili, že kompromis o konečnej podobe sedemročného rozpočtu Únie sa bude hľadať ťažko.
BRUSEL. Cieľom summitu, ktorý zvolal predseda Európskej rady Charles Michel, je nájsť riešenia na vyplnenie finančnej medzery, ktorú v eurorozpočte spôsobil brexit, a tiež na vyrovnanie rozdielov medzi financovaním nových priorít EÚ, ako je boj proti zmenám klímy či migrácia, a tradičnými politikami súdržnosti a spoločného poľnohospodárstva.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začatím summitu varovala, že to budú dlhé a ťažké rokovania, a zdôraznila, že pre exekutívu EÚ je dôležité, aby najmenej 25 percent zdrojov budúceho viacročného finančného rámca (VFR) išlo na Európsku zelenú dohodu a digitalizáciu. Upozornila, že nové, vlastné rozpočtové zdroje by EÚ pomohli znížiť tlak, ktorý spôsobí prechod na ekologickú a digitálnu spoločnosť.
Skupina krajín, ktorú média označujú skratkou F4 (Frugal four) a do ktorej patria Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, trvá na svojom postoji, že národné príspevky, ktoré tvoria spoločný rozpočet EÚ, nesmú presiahnuť jedno percento HDP 27-člennej Únie. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz a švédsky premiér Stefan Löfven po príchode na summit potvrdili koordinovanosť skupiny F4 a Löfven sa vyslovil aj za zachovanie mechanizmu rabatov, špeciálnych zliav z odvodov do rozpočtu. Z rabatov v súčasnosti profituje päť krajín: Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.
Proti rabatom však vystupujú najmä krajiny strednej a východnej Európy, ktoré za seba žiadajú čo najmenej škrtov vo financovaní kohéznej politiky a agrosektora. Litovský prezident Gitanas Nauséda pred summitom uviedol, že cieľom jeho krajiny je zaistiť dostatok financií pre kohéziu a že bude bojovať za zbližovanie priamych platieb poľnohospodárom. V tomto majú rovnakú pozíciu aj krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nesúhlasí so skupinou F4 a s názormi na zníženie finančných objemov VFR. Podľa jeho názoru by bolo "neprijateľné" mať Európu, ktorá kompenzuje odchod Spojeného kráľovstva znížením vlastných finančných prostriedkov, pričom dodal, že diskusie lídrov sa nemôžu zastaviť na rozpočte v podobe jedného percenta HDP EÚ.
Okrem spoločných záujmov si lídri na rokovania v Bruseli pribalili aj národné záujmy, za ktoré chcú bojovať pri prerozdeľovaní vyše jedného bilióna eur. Estónsky prezident Jüri Ratas priznal, že pre jeho krajinu je to napríklad Via Baltica, cestný koridor spájajúci pobaltské štáty s Poľskom a Českou republikou.
"Rokovania sú ťažké aj preto, že niektoré krajiny trvajú na nových cieľoch v oblasti výdavkov. Chcú zmeniť štruktúru rozpočtu a zároveň znížiť výdavky na politiku súdržnosti a poľnohospodárstva," opísal situáciu poľský premiér Mateusz Morawiecki. A dodal, že z poľského pohľadu nemôžu byť nové dôležité politiky, ako sú výskum, migrácia, obrana alebo inovácie, financované na úkor politiky kohézie a spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Na druhej strane nemecká kancelárka Angela Merkelová upozornila, že jej krajina nie je spokojná so súčasným stavom rokovaní, pretože z pohľadu čistých prispievateľov sa nedosiahla správna a spravodlivá rovnováha, ak viac peňazí z eurorozpočtu pôjde na znižovanie rozdielov medzi regiónmi (kohézia) a na poľnohospodárstvo.
/tasr/
