Poľnohospodárstvo, ako výrobný odbor s plošným charakterom výroby, nevyhnutne potrebuje pre premiestňovanie materiálu medzi jednotlivými miestami výrobného procesu dopravný systém. Tento systém je tvorený dopravnými a manipulačnými prostriedkami a sieťou prepravných trás. Riešenia a kvalita vykonania prepravných prác spolu s postupmi manipulácie a skladovania materiálov významne ovplyvňujú efektívnosť výrobného procesu ako celku. Túto skutočnosť podčiarkuje aj významný podiel spotreby pohonných hmôt v poľnohospodárskej doprave z celkovej spotreby v poľnohospodárstve a ich stúpajúce ceny.
Manipulácia s materiálom, ktorú tvoria nakladacie, vykladacie a prepravné operácie (súhrnne doprava), skladovanie, balenie a váženie materiálu, umožňuje (spolu s dopravou osôb) plynulý priebeh výrobných procesov. V podstate môžeme hovoriť o logistike materiálových a s tým spojených informačných tokov, ktoré majú aj v poľnohospodárstve veľmi dôležitú úlohu. Predovšetkým pri preprave materiálov trend smeruje k vyšším prepravným rýchlostiam, čo sa prejavilo aj v konštrukcii traktorov. Navýšenie rýchlosti z niekdajších 20 (25) km.h-1 na súčasných 40 (ale aj viac) km.h-1 vedie aj k postupnému preberaniu ťažiska prepravy nákladov traktormi, ktoré nahrádzajú pri tejto činnosti dosluhujúce nákladné automobily.
Optimalizáciu prepravných procesov možno v súčasnosti vidieť po technickej stránke predovšetkým prostredníctvom multifunkčnosti vozidiel, ich ľahkej konštrukcie a možnosti prestavby na prepravu rôznych druhov materiálu a po organizačnej stránke výmenou dát medzi dopravnými súpravami a obsluhovanými či už aplikačnými alebo zberovými strojmi. Digitalizácia vedie aj k významným zmenám v poľnohospodárskej logistike, ktoré siahajú až do marketingu.
Ako už bolo naznačené logistikou v poľnohospodárstve možno chápať operácie, ktoré sa vykonávajú za účelom manipulácie, skladovania, ale predovšetkým prepravy poľnohospodárskych komodít. Tieto činnosti sú spravidla realizované medzi producentom plodín, teda poľnohospodárom, a finálnym spracovateľom komodít. V praxi do tohto logistického reťazca vstupujú ešte obchodné spoločnosti, prípadne rôzni obchodníci a ich medzisklady na špekulatívny nákup.
Materiálový tok agro komodít je diametrálne odlišný od tokov tovaru priemyselného charakteru. Logistiku v poľnohospodárstve môžeme deliť do troch základných skupín, ktoré sa odvíjajú od druhu prepravovanej komodity. Sú nimi preprava hnojív a chémie, preprava kŕmnych surovín pre živočíšnu výrobu a preprava produktov rastlinnej výroby.
Materiálovými tokmi hnojív a chémie sa rozumie preprava chemických či živočíšnych látok, ktoré slúžia na zabezpečenie kvalitnejšej a vyššej rastlinnej produkcie. Chémia je taktiež hojne využívaná na ochranu plodín pred nežiaducimi parazitmi či hmyzom. Najčastejšie sa tieto látky využívajú na jar pred sejbou a na jeseň po zbere. Možno teda povedať, že expedícia je vo väčšej miere skôr sezónneho charakteru.
V preprave produktov a krmív pre živočíšnu výrobu odpadá sezónnosť, pretože ponuka aj dopyt po tomto druhu tovaru je stály počas celého roka. Je tomu tak predovšetkým vďaka charakteru využitia prepravovanej komodity. Kŕmne suroviny, najčastejšie rôzne druhy šrotov, sa využívajú na kŕmne účely dobytka. Podľa výpočtov je teda možné takmer so stopercentnou istotou naplánovať potrebu krmív a zariadiť všetky logistické operácie mesiaca dopredu.
Logistika rastlinnej výroby je najnáročnejší materiálový tok, či už v najväčšom množstve vyprodukovaných komodít, ale predovšetkým vďaka silnému sezónnemu charakteru. Počas žatvy, ktorá trvá zhruba 6 týždňov, majú logistické operácie kľúčový charakter pre riadne dodržanie dohodnutých termínov a následnú ochotu poľnohospodárskych podnikov pre nasledujúcu obchodnú spoluprácu.
Z pohľadu logistiky možno povedať, že taktiež dopravná a manipulačná technika v poľnohospodárstve je podstatne odlišná od strojov, ktoré sa využívajú v iných priemyselných odvetviach. Všetka technika musí byť prispôsobená charakteru a druhu prepravovanej či manipulovanej komodity, ale predovšetkým musí byť prispôsobená ťažkému a neštandardnému terénu, ktorý býva často najužším miestom celého logistického plánovania. Kvalitu a bezpečnosť terénu ovplyvňuje predovšetkým skladba terénu, meteorologické podmienky, ale aj ochota a možnosti poľnohospodárskeho podniku investovať finančné prostriedky do bezpečnej a prijateľnej dopravnej a manipulačnej infraštruktúry.
Prevláda vnútorná doprava
Z hľadiska využitia strojov pre prepravu a manipuláciu má veľký význam otázka miest a lokality, v rámci ktorej sa materiál prepravuje resp. manipuluje. Z metodologického hľadiska sa poľnohospodárska (závodná) doprava člení na vonkajšiu a vnútornú.
Vonkajšia závodná doprava zabezpečuje prepravu hmotných substrátov závodnými dopravnými prostriedkami, avšak mimo územia poľnohospodárskeho podniku. Využíva sa najmä traktorová doprava a automobilová doprava.
Vnútorná závodná doprava zahŕňa všetky druhy dopravy na území podniku. Vnútorná závodná doprava sa z organizačného hľadiska ďalej člení na medziobjektovú a vnútroobjektovú, ktorú môžeme ďalej rozčleniť na medzioperačnú a operačnú.
Medzioperačná doprava nadväzuje na medziobjektovú dopravu, uskutočňuje sa vo vnútri objektov medzi pracoviskami a medzi technologickými operáciami. Operačná doprava je úzko spojená s uskutočňovaním technologických operácií.
Väčšina materiálov sa prepravuje v rámci základnej výrobnej jednotky poľnohospodárskeho podniku (vnútorná doprava). Celkove to predstavuje 55 - 65 % objemu materiálu. Z toho vyplýva, že manipulačná technika určená na nakladanie materiálu musí byť začlenená do bežnej zostavy strojového parku príslušného strediska. Musí sa vyznačovať vysokou prevádzkovou spoľahlivosťou a navyše univerzálnosťou - možnosťou využívať rôzne druhy adaptérov pre práce, ktoré sa robia v rámci strediska.
Na území poľnohospodárskeho podniku sa medzi jednotlivými výrobnými strediskami prepravuje 20 - 30 %, medzi poľnohospodárskymi podnikmi 1 - 1,5 %, pri odbyte vo vlastnej réžii 1,6 - 2 %, pri zásobovaní podniku vlastnými dopravnými prostriedkami 2,2 - 3 % z celkového množstva prepravovaného materiálu.
Dôležitou otázkou je taktiež aj smer prúdenia materiálu - materiálový tok. Za hlavný materiálový tok v poľnohospodárskom podniku možno považovať tok pole - sklad podniku, prípadne pole - objekt živočíšnej výroby. V rámci materiálového toku, kedy sa materiál dostane pomocou dopravnej a manipulačnej techniky z poľa na sklad podniku, sa prepraví celkove až 28 - 34 % z celkového prepravovaného množstva. Rovnako možno skúmať aj materiálový tok sklad poľnohospodárskeho podniku - pole, v rámci ktorého sa prepraví 22 - 26 %.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
