Britská spisovateľka Jenny Chandlerová je známa svojimi kurzami varenia, knihami, blogom a aj tým, že obľubuje strukoviny. Na základe naposledy spomenutého atribútu ju Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v minulom mesiaci vymenovala za špeciálnu ambasádorku pre Medzinárodný rok strukovín pre oblasť Európy. Nedávno sa s ňou rozprávala Sharon Lee Cowanová, vedúca Oddelenia komunikácie FAO pre Európu a Strednú Áziu.
Bolo pre vás prekvapením keď vás vymenovali za špeciálnu ambasádorku?
„Bolo to pre mňa prekvapenie a zároveň aj veľká česť. Táto funkcia mi dáva oveľa viac možností a kanálov na šírenie informácií o strukovinách a o ich poslaní vo výžive ľudí.“
Čo presne sú strukoviny?
„Okrem technickej definície by sa dalo povedať, že sú to najmä potraviny ako fazuľa, šošovica, cícer alebo hrach. Sú to teda semená čeľade bôbovitých rastlín.“
Zdá sa, že k strukovinám ste mali vždy blízko...
„Keď som bola ešte dieťa, vtedy to neplatilo. Keď som vyrastala, mala som odpor k jedeniu strukovín. Síce som ich vnímala ako niečo mimoriadne zdravé a hodnotné, ale na druhej strane pre mňa neboli veľmi lákavé. Neskôr, už ako študentka, som odcestovala do Španielska a do Južnej Ameriky, kde sú strukoviny súčasťou každodennej stravy, a tam som si ich obľúbila. Potom som ako kuchárka pracovala na talianskej výletnej lodi. Taliani milujú strukoviny a vedia ich variť. Tam som sa naučila, že strukoviny sú chutné, nenákladné, zdravé a dostupné. A po tejto skúsenosti som už nedokázala pochopiť, prečo sa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska strukoviny nekonzumujú vo väčšom objeme. Nuž a neskôr som objavila aj ich ďalšiu pozitívnu stránku, ktorou je environmentálna udržateľnosť.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
