Začiatkom júla sa v obci Nolčovo pri Martine zišli kosci na podujatí Nolčovská kosa. Bol to už 6. ročník kosenia horských lúk. Hlavným cieľom tejto akcie je pripomenúť ľudom, ako voľakedy prebiehal život na lúkach a najmä uchovať a priblížiť túto tradíciu aj pre dnešné pokolenie.
Za touto myšlienkou, každoročne na sviatok sv. Cyrila a Metoda usporadúvať kosenie nolčovských lúk na Milané grúni a na Príslope, stoja bratranci Pavol a Jaroslav Milanovci, spolu so Slovenským koseckým spolkom a obcou Nolčovo. Slovenský kosecký spolok organizuje súťaže v kosení lúk po celom Slovensku, no toto je jediná akcia, kde sa nesúťaží, ale cieľom je vrátiť sa k tradícii našich predkov a ukázať ľudom, ako sa žilo pred niekoľkými rokmi.
A ako to teda bolo v minulosti? Kedysi boli nolčovské lúky živé, lebo už zavčasu na jar, v marci, sa robilo čistenie lúk. Gazda poobtínal stromy a kríky, opravil strechu na senníku - štále, a pravidelne chodil rozhrabávať krtince. Kosiť sa začínalo naraz na všetkých týchto lúkach, obyčajne po sviatku sv. Cyrila a Metoda. Na kosenie vyrukovala skoro celá dedina, doma zostali len deti a starí ľudia. Kosci boli na lúkach aj 2 - 3 týždne. Spávali v štáloch (v senníkoch), v kolibách alebo pod holým nebom. Pri výstupe na lúky si občas posedeli a porozprávali sa. Ak ich cesta viedla popri studničke, očistili ju a prehĺbili, aby si z nej mohol každý nabrať čistej vody.
Gazda si cestou nabral do oselníka vodu zo studničky a keď došiel na miesto a naostril si kosu, tradičným spôsobom urobil prežehnanie, urobil znak kríža pohybom kosy, zdvihol klobúk z hlavy a povedal: „V mene Božom!“a zaťal kosou do trávy.
A ako je to v súčasnosti? Na lúkach sa už prestalo kosiť. Kedysi krásne a udržiavané lúky dnes zarastajú krovinami. Chodníky a cesty sú stratené vo vysokej tráve, po studničkách zostala len mláka alebo rozbahnená pôda. Často sú lúky priam posiate kopcovitými krtincami. Lúky sa už pomaly prestávajú kosiť, lebo niet zvierat a o krm z lúk už nie je záujem. No zachovať niečo zdanlivo obyčajné, či pokosiť to, čo by možno zostalo nepokosené, stretnúť ľudí, ktorým to pripomenie mladosť, to snáď stojí za námahu, alebo nie?.
Na nolčovských lúkach je to teraz skôr o zábave. Kosci sa zídu v piatok večer, počuť klepot kosy, večer sa sedí pri ohni, spomínajú sa zážitky. V sobotu ráno, už o štvrtej, začínajú kosci na svahu kosiť pekne za sebou, po vrstevniciach. Teraz sa zišlo 53 koscov. Keď som prišla v sobotu ráno o deviatej, bolo už pokosené a bol to nádherný pohľad.
Ženy už nechodia peši, no vyvezú sa na nákladnom aute, prídu vyobliekané v krojoch, s batôžkami na pleciach, tak ako chodievali ženy voľakedy, spievajúc tunajšie piesne a trávnice. Na čerstvo pokosenej lúke sa podáva frištik, na vlečke za traktorom príde miestny folklórny súbor, ktorý si už tradične nenechá ujsť príležitosť zaspievať si v lone okolitej prírody, organizuje sa súťaž v pílení dreva, v hode klobúkom, plieska sa bičom, varí sa guláš. V čarokrásnej prírode, obklopenej pohorím Veľkej Fatry, je znova živo. A vďaka ľudom, ktorí si vážia svoje korene, táto tradícia určite nevymrie.
Ing. JANKA MARTINCOVÁ, PhD.
CVRV– VÚTPHP Banská Bystrica
