09.01.2014 | 11:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

M. Lacko – Bartošová: Mali by sme byť aktívnejší a flexibilnejší

Máme za sebou rok, ktorý sa niesol v znamení nastavenia nových pravidiel agrárnej politiky EÚ, ktorá na sedem rokov ovplyvní dianie v poľnohospodárskom odvetví. Pri všetkom dôležitom, čo sa v tomto smere udialo, bola štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna LACKO – BARTOŠOVÁ, s ktorou sme hovorili o tom, aké vlastne boli rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike a čo by nám nová SPP mohla priniesť.

V roku 2013 bolo jednou z najdôležitejších udalostí uzavretie dohody o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ak sa to tak dá povedať, vy ste boli našim hlavným vyjednávačom. Ako hodnotíte túto dohodu?

„Nové členské štáty mali prvýkrát možnosť aktívne sa zapojiť do rokovaní o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ. Treba si ale uvedomiť, že sa iba posudzoval návrh, ktorý Európska komisia predstavila v roku 2011. A do Komisiou pripraveného návrhu už nebolo možné vložiť niečo diametrálne odlišné a zásadné; napríklad zmeniť filozofiu odtrhnutia platieb od produkcie, ktorá bola zavedená reformou SPP z roku 2003. Zároveň rokovania po prvýkrát ovplyvnil i Európsky parlament.

A hoci nemám pocit, že by nové členské štáty, vrátane SR, neuhájili aj svoje záujmy a neboli sme úspešní, krajiny EÚ-12 by určite mali viac spolupracovať a sami iniciatívne prichádzať s alternatívami riešenia kľúčových problémov, pravdaže v dostatočnom časovom predstihu. Zatiaľ to ešte nedokážeme. Nové členské štáty by pritom spolu dosiahli v Európskom parlamente blokovaciu menšinu. Na druhej strane, nové členské štáty majú často úplne rozdielne priority.

Počas rokovaní sa vyskytli aj momenty, kedy sme si povedali, že za túto hranicu už neustúpime. Hovorím o viazanej podpore. Nám bol bližší návrh Európskeho parlamentu, ktorý hovoril o vyčlenení 15 percent z celej obálky priamych podpôr na podporu vybraných sektorov. Návrh Rady ministrov však hovoril len o 10 percentách, čo bolo pre nás neprijateľné. Aj vďaka nám pôjde nakoniec na viazanú podporu 13 percent a 2 percentá na bielkovinové plodiny, čo už je prijateľné a mohlo by nám to stačiť na podporu našich citlivých sektorov.

Neuspeli sme ale s návrhom, spolu s ďalšími štátmi, aby sme v rámci viazanej platby mohli podporiť i monogastrické zvieratá. Európska únia považuje totiž chov ošípaných a hydiny skôr za priemyselné odvetvie a tieto neboli nikdy podporované. Dá sa povedať, že toto bola najmä pre EK hranica, za ktorú už nemienila ustúpiť.“

Celý rozhovor nájdete v 1. tohtoročnom čísle Roľníckych novín.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down