Slovenskí roľníci nechcú podľa Milana Mišánika, predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) SR, nič viac a nič menej, iba naozaj spravodlivú agrárnu politiku v rámci EÚ, aby mohli v otvorenom ekonomickom priestore zvládať rôzne turbulencie cien poľnohospodárskych komodít a potravinárskych výrobkov.
"Situácia je dlhodobo nepriaznivá. Netrpezlivo preto očakávame prezentáciu politiky nášho rezortného ministerstva nielen na tento rok, ale na celé programové obdobie do konca roku 2013, s prihliadnutím na pokračujúcu celoeurópsku diskusiu, ktorá veľmi pravdepodobne prinesie zásadné zmeny v agrárnej stratégii, vo formách a spôsoboch obhospodarovania pôdy, čo bude mať za dôsledok i posun v celkovom osídlení vidieka," zdôraznil pre TASR predseda ZPDaOS.
Slovenskí roľníci by podľa neho v prvom rade ocenili, keby spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola skutočne spoločnou, nie dvojkoľajnou. "Staré členské krajiny sa evidentne nechcú vzdať svojich pozícií, tzv. historického princípu. Hovoria o spravodlivejšej agrárnej politike, nie však o spravodlivej. Neberú farmárov z východnej časti starého kontinentu ako úplne rovnocenných partnerov," skonštatoval.
"Pokiaľ nedôjde k zrovnoprávneniu podmienok a nedosiahneme rovnakú úroveň platieb a dotácií, bude existovať neprekonateľná rozdielnosť. Ak má slovenský farmár porovnateľné náklady, no popritom oveľa nižšie ceny, stačí príklad mlieka, kde sme na úplne posledných priečkach EÚ, a popritom sotva polovičné dotácie, bude sa neustále pohybovať na tenkej existenčnej hrane," pokračoval M. Mišánik, ktorý je zároveň predsedom námestovského družstva Dakna.
"Žijeme vo voľnom priestore, hovorí sa o liberalizácii trhu a ďalších pojmoch. Jednoducho, ceny sa vygenerujú mimo nás. Opakujem, ak je cena nášho mlieka podhodnotená, slovenský roľník nemôže dlhodobo znášať sanáciu výroby. Dôsledkom je znižovanie počtu dojníc, dostávame sa na historicky najnižšie čísla. Európa má mlieka dostatok, ale ak budeme odkázaní iba na jeho dovoz, stratíme akýkoľvek účinný nástroj na kontrolu jeho bezpečnosti, kvality a cenotvorbu," vysvetlil.
Veľkým problémom je podľa neho aj vstup špekulatívneho kapitálu a finančných skupín do obchodu s poľnohospodárskymi komoditami. "Roľníci sú naviazaní na odberateľov, ktorí si dohodnú cenu hneď po žatve. Pri tej minuloročnej bola cena obilia okolo 100 eur za tonu, no medzitým sa už vyšplhala 2,5-násobne. Slovensko je malým priestorom, pokiaľ sa domáci producenti postupne vytratia, zostanú slovenskí spotrebitelia s nízkou úrovňou miezd plne v područí dovozových a cenových praktík nadnárodných obchodných reťazcov," dodal M. Mišánik.