Na severe Slovenska, konkrétne na Orave, vedie družstevný podnik DAKNA Námestovo. Od roku 2007 stojí na čele významnej organizácie, patriacej do pomerne širokého vejára agrárnej samosprávy. A dnes odpovedá na otázky Roľníckych novín: Ing. Milan MIŠÁNIK, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR (ZPDaOS SR).
Aký je postoj ZPDaOS SR k návrhu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ na roky 2014 až 2020, ktorý nedávno predstavila Európska komisia (EK)?
„K návrhu EK na reformu SPP na roky 2014 až 2020 sa už vyjadrili viacerí predstavitelia agrárnej samosprávy, agropodnikatelia, odborníci z akademickej obce a aj niektorí politici. Otázkou zostáva, či sa tieto stanoviská dostanú aj na pôdu, kde sa o tej reforme rozhoduje.
ZPDaOS SR prijal zásadné stanovisko a alternatívne návrhy ku kľúčovým bodom navrhovanej reformy s ich vecným odôvodnením na svojej konferencii už v júni 2011 v Ľubietovej, kde sme prijali výzvu, adresovanú vláde, NR SR a predstaviteľom politických strán s tým, že je aj časovo naliehavé a kľúčové, aby vrcholné štátne orgány spolu s agrárnou samosprávou prijali stanovisko k návrhom reformy z pozície záujmov Slovenska a aby zaviazali svojich predstaviteľov získavať pre toto stanovisko a pre tieto návrhy spojencov a presadzovať ich aj na najvyššej úrovni - na pôde EK. Nebolo treba čakať na nedávno zverejnený návrh EK, lebo ten bol v základných otázkach a v alternatívnom znení známy už pred niekoľkými mesiacmi. Príkladom bol postup v ČR aj v niektorých ďalších členských krajinách, kde sa pri riešení tejto otázky už v prípravnej fáze aj verejne angažovali vrcholné štátne orgány, europoslanci týchto krajín a ich stáli predstavitelia v Bruseli.
Na stanovisku, alternatívnych návrhoch a na ich odôvodnení, ktoré ZPDaOS SR prijal na spomenutej konferencii, a ktoré vo viacerých bodoch obsahovo identicky predkladá aj SPPK, nemáme dôvod niečo podstatné meniť ani dnes. V príslušnej Výzve sme síce ocenili postoje a výhrady ministra Zsolta Simona k niektorým zámerom reformy, ale súčasne sme apelovali, že by sa mal opierať o stanoviská a požiadavky celej vlády a ďalších vrcholných orgánov alebo o stanoviská ich predstaviteľov.“
Čoskoro sa ocitneme na konci kalendárneho roka 2011. Aký bol tento rok z pohľadu družstiev a obchodných spoločností?
„Rok 2011 budeme podľa všetkého opätovne hodnotiť ako podnikateľsky veľmi zložitý, pre mnohých ako rok pokračujúceho zápasu o prežitie. Veľkú daň s dosahom nielen na tohoročné, ale aj na budúcoročné úrody a hospodárske výsledky si vyberú extrémne poveternostné podmienky; pre severnejšie oblasti nimi boli predžatevné dažde, a po celú jeseň skoro všade zasa neobvyklé a dlhotrvajúce sucho. Podľa všetkého bude však aj pri nepriaznivých hospodárskych výsledkoch v celom odvetví dosť početná skupina družstiev a obchodných spoločností, ktoré uzatvoria rok so ziskom, a súčasne bude väčšina takých, ktoré sa opakovane ocitnú v strate alebo aj napriek všetkým úsporám na vkladoch do výroby a v osobných nákladoch dosiahnu len symbolický zisk. O bilancii výsledkov v presných číslach však môcť hovoriť o tri či štyri mesiace.“
Čo je v súčasnosti podľa vášho názoru Achillovou pätou slovenského poľnohospodárskeho družstevníctva?
„Slovenské poľnohospodárske družstvá boli zakladané hlavne v 50-rokoch so všetkými znakmi politickej a organizačnej kampane. Neskôr však fungovali na tradičných a medzinárodne uznávaných princípoch družstevníctva. Akoby cudzorodým prvkom bolo usmerňovanie niektorých odvetví výroby nielen v štátnych podnikoch, ale aj v družstvách, plánom. To však bolo spojené so zárukou odbytu. Štát reguloval aj nákupné ceny hlavných výrobkov, ale zároveň aj ceny hlavných vstupov do výroby.
Dnes by asi mnohí podnikatelia tiež uprednostnili porušovanie ekonomickej demokracie a zásahy do voľnej hry trhu, ak by toto porušovanie „voľnej súťaže“ bolo nahradené dlhodobou odbytovou istotou, rentabilnými cenami a zamedzením disparity vo vývoji odbytových cien výrobkov a cien vstupov do výroby. Zásahy štátu sa dotýkali princípov autonómie družstiev aj v regulácii odmeňovania, ale štát súčasne konštruoval ceny a doplnkové regulačné ekonomické nástroje tak, aby odmeny v priemerne hospodáriacich družstvách boli minimálne na úrovni odmien v iných hospodárskych odvetviach - a to vo všetkých produkčných podmienkach, a aby sa všade vytvárali aj zdroje na modernizáciu výroby.
Za „genetickú vadu“ družstiev sa dnes považuje ich prílišná zaťaženosť členskou základňou, nadmernou zamestnanosťou a účasť členov na rozhodovaní v družstve. V slovenských pomeroch však družstvá nevznikli ako spolky prevažne veľkých gazdov, ale ako spolky prevažne maloroľníkov, teda so širokou členskou základňou. Mali za úlohu vytvárať aj pracovné príležitosti, vrátane organizovania pridružených výrob.
Už po dve desaťročia v družstvách prebieha proces redukcie členstva aj zamestnanosti. Zakladateľská generácia odišla, dedičia žijú už prevažne v druhej generačnej vlne bez aktívneho vzťahu k družstvu a často žijú mimo obcí, v ktorých vlastnia poľnohospodársku pôdu. Generačný problém v širších súvislostiach je však aktuálny a závažný v celom našom poľnohospodárstve, nielen v družstvách.
Družstvá ako podnikateľská forma veľkovýroby majú však všeobecne väčšiu podnikateľskú autonómiu ako obchodné spoločnosti, a svoje vnútorné pomery, vrátane rozhodovacích kompetencií, si môžu upraviť takpovediac na vlastnú mieru.“
Vaša organizácia zastrešuje poľnohospodárske družstvá i obchodné spoločnosti. Aké je percentuálne zastúpenie týchto právnych foriem podnikania v rámci ZPDaOS SR?
„Zámer zmeniť pôvodný Zväz družstevných roľníkov na Zväz poľnohospodárskych družstiev, a umožniť, aby do tohto zväzu vstupovali aj obchodné spoločnosti, súvisel s tým, že už v 90-tych rokoch vznikali obchodné spoločnosti hlavne tak, že začali hospodáriť s pôdnou a materiálnou základňou družstiev, a predpokladalo sa, že takáto „štrukturálna zmena“ bude pokračovať. To sa aj potvrdilo. Zatiaľ čo v roku 1993 hospodárilo na Slovensku vyše 900 družstiev, podľa údajov MP SR sa ich počet do roku 2003 znížil na 644, a vlani sme ich evidovali len 582. Súbežne s tým sa v období 1993 až 2003 zvýšil počet agrárnych spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) zo 168 na 817, a v roku 2010 ich bolo v registri zapísaných už 1341. Výmera pôdy, na ktorej hospodárili družstvá, sa od roku 1993 znížila o vyše 780 tisíc hektárov, výmera pôdy, na ktorej hospodárili a hospodária s.r.o., sa zvýšila zhruba o 600 tisíc hektárov. Táto výmera prešla do nájmu s.r.o. z družstiev. V súčasnosti je podiel družstiev a obchodných spoločností na obhospodarovanej pôde na Slovensku v podstate rovnaký, na obe formy pripadá po 39,5 percenta obhospodarovanej pôdy.
Svojho času sa uvažovalo, že obchodné spoločnosti si vytvoria vlastný zväz. Neskôr sa však presadil zámer uzákoniť povinné členstvo všetkých agropodnikateľov v SPPK. To bola jedna z hlavných príčin, že väčšina agropodnikateľov nechcela byť aj vo zväze družstiev alebo vo zväze obchodných spoločností, teda v dvoch samosprávnych organizáciách. Vo zväze družstiev zostali prevažne len bývalí členovia, hoci aj tí sa museli stať súčasne členmi SPPK. Časť z nich zo zväzu družstiev postupne vystúpila. Eliminovať existujúcu samosprávu v réžii štátnych orgánov takouto cestou alebo aj inak je však stará a osvedčená metóda, ako ju oslabiť alebo si ju podriadiť.“
Riaditeľ VÚEPP Bratislava nedávno poskytol niekoľko údajov, týkajúcich sa hospodárenia obchodných spoločností, respektíve poľnohospodárskych družstiev. Z nich vyplýva, že v poľnohospodárstve dosahuje zisk až 73 percent obchodných spoločností z ich celkového počtu, ale v rovnakom ukazovateli je úspešných len 55 percent z celkového počtu družstevných podnikov. Považujete tieto informácie za relevantné? A čím si vysvetľujete nižšiu úspešnosť poľnohospodárskych družstiev v podnikaní?
„Údaje o výsledkoch hospodárenia družstiev a obchodných spoločností nespochybňujeme. Problém je v ich interpretácii. Zainteresovaní ľudia vedia, že porovnávanie výsledkov agropodnikov podľa právnych foriem je povrchné, nekvalifikované a účelové. Je súčasťou ideologického a politického znevažovania družstiev a obhajobou procesu prevodu pôdy a bonitných častí materiálnej základne družstiev a ich rentabilnejšej podnikateľskej činnosti do s.r.o. spravidla z iniciatívy a v réžii manažmentu samotných družstiev. Ten proces má viaceré a hlbšie príčiny, okrem iného bol a zostáva aj spôsobom, ako aj z úpadkových družstiev ešte zachrániť to, čo je ešte životaschopné, a ostatné nechať v útlme. Veľkú úlohu zohráva aj faktor väčšej osobnej motivácie schopných manažérov na podnikaní takpovediac „vo vlastnej réžii“.
Zväz vo svojich stanoviskách k Zeleným správam už dlhodobo a opakovane žiada VÚEPP a MP RV SR, aby výsledky hospodárenia podnikov nehodnotili a neporovnávali bez hlbšieho rozboru, a teda len podľa právnych foriem, ale aj podľa širšieho komplexu štandardných porovnávacích kritérií. Medzipodnikové rozdiely nie sú veľké len v sektore družstiev, ale aj v sektore obchodných spoločností. VÚEPP by mal omnoho dôkladnejšie analyzovať, z čoho tieto rozdiely vyplývajú a či je opodstatnené, aby na niektoré príčiny reagovala aj štátna agrárna politika.
Nie je na chválu publikovaných porovnaní tohto zamerania ani to, že sa v nich obvykle uvádza podiel ziskových a stratových podnikov, nie však výška zisku alebo straty, a medzipodnikové rozdiely v týchto ukazovateľoch napríklad aj v oblastnom členení, podľa veľkosti podnikov alebo podľa podielu komerčnej rastlinnej a dnes prevažne stratovej živočíšnej výroby a podľa zamestnanosti.“
