Poľnohospodársky sektor v Maďarsku čelí zložitej sérii výziev a príležitostí, ktoré formujú klimatické zmeny, ekonomické tlaky a technologický pokrok. V roku 2024 produktivita poľnohospodárstva v Maďarsku klesla o rekordných 15,5 percenta, čo predstavuje jeden z najväčších poklesov v Európskej únii. Podľa ukazovateľa produktivity, ktorý meria Eurostat, horšie na tom bolo len Rumunsko (-16,8 percenta), zatiaľ čo priemerná produktivita v EÚ vzrástla o 1,6 percenta. Tento znepokojujúci údaj vyvoláva vážne otázky o udržateľnosti agrárneho sektora a o jeho vplyve na maďarskú ekonomiku.
Pokles poľnohospodárskej produktivity priamo ovplyvňuje úroveň cien potravín. Podľa údajov Maďarskej národnej banky ceny potravín v Maďarsku už dosiahli priemer EÚ, zatiaľ čo iné krajiny tohto regiónu, ako sú Poľsko a Rumunsko, si stále udržiavajú nižšie cenové úrovne.
Ak sa pokles produktivity stane trendom, potom by sa rast domácich cien potravín mohol ešte zrýchliť, čo by mohlo mať pre obyvateľstvo vážne dôsledky. Pokles konkurencieschopnosti v dôsledku nízkej produktivity aj naďalej zhoršuje situáciu maďarského potravinárskeho priemyslu, čo miestnym producentom bráni lepšie sa prispôsobiť medzinárodnému trhu.
Štrukturálne zmeny
Zhruba 5,3 milióna hektárov pôdy je v Maďarsku využívaných na poľnohospodársku výrobu. Približne 3 milióny ľudí, čo je 30,5 percenta z celkovej populácie krajiny, žijú vo vidieckych oblastiach. Poľnohospodárstvo zamestnáva 4,8 percenta z celkovej pracovnej sily, zatiaľ čo na potravinársky priemysel pripadá 3,2 percenta. V Maďarsku pôsobí 430 000 poľnohospodárov, z ktorých 30 percent je starších ako 64 rokov. Lesy pokrývajú 23 percent z územia Maďarska, a 43percent z celkovej výmery pôdy je chránených v rámci siete Natura 2000.
V porovnaní s rokom 2020 sa počet fariem v Maďarsku znížil o 19 percent, na 196 000 fariem, pričom sa zvýšila veľkosť fariem a aj priemerný počet hospodárskych zvierat chovaných na farme.
Okrem starnutia poľnohospodárskej komunity sa zvýšil aj podiel správcov fariem s úplným poľnohospodárskym vzdelaním.
Nedošlo k výrazným zmenám vo veľkosti a v štruktúre využívanej poľnohospodárskej pôdy, avšak zavlažované plochy sa rozšírili. Stavy hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec klesli, zatiaľ čo stavy hydiny sa k 1. júnu 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili.
Kríza vo výrobe
Pestovatelia plodín a aj chovatelia zvierat čelili v posledných rokoch viacerým predtým nevídaným ťažkostiam. Pestovateľov plodín zasiahli vysoké ceny energií, a nízke odbytové ceny spôsobené krízou na trhu s obilím im priniesli výpadky v príjmoch, keďže obilie dlho ostávalo v skladoch. K tomu sa pridalo aj silné sucho.
Ochorenia zvierat a rastúce náklady na krmivo a energiu zhoršili situáciu chovateľov. Podiel zmiešaných fariem je nízky a predstavuje iba 7,8 percenta z celkového počtu fariem. Preto si väčšina z chovateľov musela zabezpečovať krmivo pre dobytok mimo vlastného hospodárstva.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
