30.07.2015 | 09:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Mak siaty z Jarnej je prvotriedny

Mak siaty je veľmi starou plodinou. Jeho pestovanie na Slovensku v minulosti malo veľmi bohatú tradíciu a v našich podmienkach je tradičnou olejninou. Na začiatku minulého storočia sme zaujímali popredné miesto v pestovaní maku medzi štátmi v Európe. Súčasnosť je celkom iná.

„Ľudia už čakajú na nový mak,“ takto ma privítala sympatická farmárka – pestovateľka maku, pani Gabriela Čechovičová v malej dedinke Jarná nachádzajúcej sa neďaleko Trnavy.

Vzťah k práci na poli

„Rodičia boli sedliaci, od malička ma priťahovali k práci, aby som išla niečo pomôcť, niečo urobiť a ja som veľmi rada robila akúkoľvek prácu, lebo som videla jej výsledok, mali sme ovocie, mak, zeleninu, všetko čo sme potrebovali, sme si na „záhumienke“ dopestovali. Získala som silný vzťah k dedinskému prostrediu a k práci na pôde,“ uviedla k výchove v detstve a dodala: „Moja mama pestovala mak na polovičke hektára, pomáhali sme jej a robili sme všetko, čo bolo treba. Na stole sme mali stále nejaké koláče s makom, dva aj trikrát do týždňa. Z  obdobia môjho detstva si pamätám úžasnú chuť maku a makových koláčov. Aj teraz, keď ma niekto ponúkne niečím makovým, viem si to vyhodnotiť, akú kvalitu má mať fakt dobrý mak. Teraz tomu hovoríme „vysoká kvalita“, ale moja mama povedala, že ten mak je „dobrý“ alebo „zlý.“

Začiatky boli ťažké – najmä ručná práca

„Moje podnikanie začalo tým, že rodičia starli a chceli, aby som bola pri nich, začala som teda premýšľať, čo budem robiť, aby som bola prospešná nielen sebe, ale aj ostatným. Otec ma nabádal k tomu, že veď mi máme pole, môžeš začať aj odtiaľ,“ zhodnotila prakticky.

Mak pestuje už od roku 1991, s jeho pestovaním začínala na 80 ároch. Celkovo v začiatkoch obhospodarovala 8 hektárov, na ktorých pestovala ostatné plodiny.

„Začínala som starodávne – „veľmi tradične“, všetky operácie som robila ručne: oplečkovať – „ošintovať“, pretrhať, ručne zberať a „vyštikaný“ mak oprať. Pri narastajúcej pestovateľskej ploche, to bolo príliš náročné, začala som hľadať možnosti a informácie, ako sa to dá inak. Dostala som sa na semináre, ktoré usporiadali českí pestovatelia maku a získala som informácie, ktoré som potrebovala,“ uviedla k začiatkom podnikania. Časom nadviazala kontakt s odborníkmi zo šľachtiteľskej stanice Malý Šariš, ktorí sa venujú šľachteniu maku siateho a s ktorými si za tie roky vybudovali pracovno-priateľské vzťahy.

V tomto roku pestuje mak na 26,5 hektároch. „V pestovaní jednoznačne uprednostňujem slovenské potravinárske odrody jarného maku Major, Gerlach, Bergam, Albín, ďalej pestujem odrodu polomorfínového maku Lazur, maku ozimného Zeno a českú odrodu Redy s hnedou farbou semien,“ uviedla G. Čechovičová. Ako doplňujúce plodiny pestuje proso a kukuricu. V osevnom slede zaraďuje mak na tú istú plochu maximálne dva roky po sebe, avšak pri jeho vysokej koncentrácii využíva výmenu parciel s inými pestovateľmi.

Dopyt po maku

V pestovaní ozimného a jarného typu maku v zásade nie je veľký rozdiel. Už v septembri musí byť pripravená pôda pod ozimný typ. „Pestovaním ozimného a jarného typu viem lepšie pokryť dopyt po maku, najmä od mojich tradičných odberateľov, pretože mak ozimný dozrieva o mesiac skôr ako jarný typ,“ konštatovala G. Čechovičová.

Zber - ručne

Mak v zberovej zrelosti má krehké tobolky (makovice), semená vypadnú z prepážok steny tobolky na jej dno a pri pohybe „šuštia,“ čo znamená, že sú dozreté.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Komentáře k článku

  1. Dobrý den.Veľmi ma nadchla vaša práca s makom.Tiež som si tento rok zasiala mak na 12m2.Získala som 1,5 kg nádherného maku.Zdalo sa mi ,že malo sypal.Nemala som žiadnú odrodu z obchodu.Iba od rodiny som dostala pár makovíc.Chcem sa opýtať,či takýto mak môžem zasadiť aj teraz a či môže ísť aj po cesneku.Nestriekala som to iba raz proti plesni.Ďakujem za radu.
    Opluštilová Johanka Detva

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down