Nazdávam sa, že pri každom takom akte, ako je vyhlásenie medzinárodného roka, je potrebné presne vedieť, prečo a čo si vlastne máme v danom medzinárodnom roku pripomínať. Keď ide o presne definovanú udalosť alebo o presne definovanú chorobu, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, na čo medzinárodné spoločenstvo obracia pozornosť ľudstva. Ale ako je to s pôdou, ktorá nie je chápaná jednoznačne?
Kedysi som sa snažil zozbierať názory ľudí, ktorí mali rôzne vzdelanie a povolanie, na otázku, čo si predstavujú pod pojmom pôda. Ako synonymum názvu „pôda“ sa najčastejšie objavoval názov „zem“, a potom bolo tých názorov niekoľko desiatkov.
Na vidieku sa najčastejšie spomínalo: „Nuž pôda je zem, ktorá sa orie“, ale medzi mestskými obyvateľmi sa vyskytli aj také názory, že „je to zem, ktorá keď namokne, lepí sa pri výlete na topánky“.
Ale ani medzi vzdelancami z rôznych vedných odvetví nie je pohľad jednotný – prírodovedci nazerajú na pôdu ako na „oživenú povrchovú vrstvu zemskej kôry“, v ktorej je najväčšia hustota živých organizmov, a popri vode a ovzduší je najdôležitejšou zložkou prírody.
Poľnohospodári a lesníci
Poľnohospodári a lesníci vidia v pôde prostredie, v ktorom sa zakoreňujú pestované rastliny, a ktorá je pre nich základným výrobným prostriedkom. Právnici sa pozerajú na pôdu ako na majetok (jednotlivca alebo skupiny či štátu), pre ekonómov musí mať pôda ako majetok určitú cenu, a vyhlasujú ju za tovar, ktorý sa môže predávať a kupovať podľa pravidiel ponuky a dopytu.
My si však pôdu pripomíname ako prírodný zdroj, ktorý je základom existencie života na Zemi, alebo ju velebíme ako základ trvalého bohatstva, ktorý nepodlieha inflácii ako papierové peniaze.
V súčasnej spoločnosti je záujem o pôdu najmä z hľadiska perspektívneho zisku ľudí, ktorí na pôde nehospodária. Ekonomické prostredie trhového hospodárstva nedefinuje majiteľa pôdy ako podnikateľa na pôde. Pôda sa stala viac tovarom, na predaji ktorého sa dá vo vhodnej dobe dobre zarobiť, a objektom, vhodným na uloženie bezcenných papierových peňazí. A ako s majetkom s ňou politici a právnici aj nakladajú. Ba v orgánoch Európskej únie sa v rozpore so zdravým rozumom lobuje už aj za to, aby súkromným majetkom - a teda tovarom - bola okrem pôdy aj voda.
Toto stanovisko otvorene komentuje americký bankár maďarského pôvodu George Soros v jednom z rozhovorov, kde sa vyjadril celkom jasne: „Som presvedčený, že poľnohospodárska pôda sa stane jednou z najlepších investícií našej doby.“
Kontroval mu Barton Biggs, riaditeľ fondu Traxis Partners: „Pôda je investíciou, ktorá je teoreticky bezpečná, generuje príjem, a navyše predstavuje zaistenie proti inflácii.“
Nuž, Medzinárodný rok pôdy je sotva určený na velebenie pôdy ako zdroja pre uchovanie a ďalšie hromadenie bohatstva bohatých. Pozornosť ľudstva orientuje predovšetkým na ochranu pôdy ako prírodného zdroja, ako základného prvku každého suchozemského ekosystému, ktorý je schopný v podmienkach poľnohospodárskeho využitia každoročne produkovať základné plodiny, potrebné pre výživu zvierat ale najmä ľudí.
Nejde len o dostatok potravín pre občanov bohatých štátov, ide o obživu skoro 9 miliárd ľudí, ktorí žijú na Zemi. Medzinárodný rok pôdy obracia pozornosť na povinnosť chrániť túto hlavnú úžitkovú vlastnosť pôdy, a čo najväčšiu časť suchej časti našej Zeme využiť pre pestovanie poľnohospodárskych plodín a lesa.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
