Výrazný pokles výroby organických hospodárskych hnojív posúva do popredia rôzne alternatívne formy využívania hospodárskych odpadov organického pôvodu, so zámerom riešiť deficit organickej hmoty v pôde a udržať pôdnu úrodnosť na požadovanej úrovni. Jednou z možností, ktorá zároveň prispieva i k ochrane životného prostredia, je využitie digestátu –biokalu, odpadu po kontinuálnej fermentácii živočíšnych a rastlinných odpadov, ktorej cieľom je výroba bioplynu.
Organicko-minerálne hnojivo
V súčasnosti prevláda názor, že digestát z bioplynových staníc je dobré organické hnojivo. Tento poznatok sa však s rozvojom technológií a zvyšovaním efektívnosti bioplynových staníc vyžaduje korekciu. Digestát nie je čisto hnojivo organické, ale hnojivo organicko -minerálne. Rozhodujúci je obsah sušiny, využiteľného dusíka a draslíka. Na základe týchto hlavných parametrov sa rozhodujeme, ako môžeme digestát v poľnohospodárstve efektívne využívať.
Ako prebieha transformácia glycido-bielkovinovej fytomasy rastlín na biokal? Najlabilnejšie frakcie organickej hmoty krmív využívajú prežúvavé zvieratá pre svoj rast a produkciu. Menej labilné frakcie v exkrementoch rozkladajú fermentačné mikroorganizmy pri anaeróbnej digescii v bioplynovej stanici. Do pôdy na hnojenie sú v digestáte k dispozícii už len relatívne stabilné, ťažko rozložiteľné frakcie organickej hmoty. Ich stabilita je tým väčšia, čím je dokonalejšia technológia výroby biolynu! Moderné BPS pracujúce v oblasti mezofilného vyhnívania substrátu a poskytujú tak digestát z pohľadu kvality organického hnojiva oveľa horšej kvality. Hnojivý účinok takéhoto digestátu aplikovaného v jesennom, alebo jarnom termíne je dobrý len za predpokladu, že jeho aplikáciu kombinujeme s priemyselným hnojením (NPK). Na základe pokusov sa odporúča aj na hnojenie porastov najmä repy cukrovej a slnečnice ročnej.
Závery výskumu
Výsledky výskumov viacerých autorov prinášajú prekvapivé závery, že biokaly ako odpad z procesov moderne riadenej anaeróbnej digescie sa stávajú skôr hnojivom minerálnym, než organickým. Z hľadiska ich použitia ako organického hnojiva do pôdy, alebo počas vegetácie, sú materiálom s oveľa nižším obsahom organickej hmoty, než ako sme boli zvyknutí pri prevádzke svojpomocne postavených modelových bioplynových staníc. Pri súčasných technológiách výroby bioplynu, sa obsah využiteľných živín v digestáte skôr presúva do kvapalnej frakcie, ich podiel v pevnom podiele klesá.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
