V priebehu evolučného vývoja došlo pri vyšších rastlinách k vytvoreniu ochrannej štruktúry, ktorá bráni nekontrolovaným stratám vody – kutikuly. Lipofilná kutikula je uložená ako dvojrozmerná polymérna membrána na povrchu všetkých primárnych nadzemných orgánov rastlín. Jej hlavnou funkciou je ochrana rastlín proti stratám vody, zároveň obmedzuje únik metabolitov z vnútorných pletív a obmedzuje vstup znečisťujúcich látok z prostredia. Rastlinná kutikula ale zároveň predstavuje hlavnú prekážku pre látky, ktoré sú aplikované na povrch listov, či už sú to hnojivá, alebo prostriedky na ochranu rastlín.
Jej povrch tvoria rôzne, často druhovo špecifické, hydrofóbne mastné kyseliny a vosky súhrne označované ako kutín. Pod ňou uložená kutínová vrstva obsahuje okrem kutínu a celulózového skeletu i hydrofilné pektíny a preto je priepustnejšia pre vodu. Špongiovitá štruktúra kutikuly umožňuje pomalý transport vody a v nej rozpustené živiny. Táto priepustnosť je väčšia pri zvýšení vlhkosti povrchu listu, kedy sa zvyšuje hydratácia a napučiavanie kutikuly. Najmä pektínové látky inkrustované v kutikule vytvárajú súvislé štruktúry s dobrou vodivosťou pre roztoky až k povrchom bunkových stien, ktorými voľne difundujú. Pretože sa kutikula vyvíja po celú dobu rastu listu, je jej povrch hydrofilný v mladých, vyvíjajúcich sa listoch a naopak hydrofóbny v listov dospelých. Bolo dokázané, že kutikula má veľké množstvo (1010/cm2) pórov o veľkosti menšej než jeden nanometer, ktoré sú priepustné pre vodu a malé molekuly.
Dôležitú súčasť pokožky tvoria prieduchy - stomatá umiestnené prevažne na spodnej strane listu v počte 100-200/mm2. Počet prieduchov, či už na vrchnej alebo spodnej strane listov, sa môže významne líšiť v závislosti od druhu pestovaných plodín. Funkcia prieduchov pri prenikaní a vstupe látok aplikovaných vo vodnom roztoku je zatiaľ málo objasnená. Prieduchy tvoria zatváravé bunky, a to bunky na spodnej strane (adaxiálnej prevažne), alebo na vrchnej strane (abaxiálnej), prípadne na obidvoch stranách listov, tzv. amfistomatické listy. Prieduchy spĺňajú pri rastlinách okrem prijímania živín najmä dve hlavné funkcie, a to výmenu plynov (prijímanie CO2 zo vzduchu a odvádzanie O2) a výdaj vody z rastliny v podobe vodných pár - transpirácia.
Účinnosť foliárnej aplikácie živín
Každý agrotechnický zásah je potrebné posudzovať aj z hľadiska účinnosti. Účinnosť listovej výživy je veľmi často merateľná úrodou, prípadne kvalitou. Výška úrody je však výsledkom mnohých interakcií medzi účinkami ďalších opatrení. Predovšetkým kladný účinok listovej výživy môže byť výrazne negovaný následnými zásahmi, či opatreniami (nezvládnutá chemická ochrana, prehnojenie, alebo nedohnojenie dusíkom, zber a pozberová úprava a pod.).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
