Slovensko sa dnes zapojilo do debaty na európskej úrovni o situácii v mliekarenskom sektore, ktorá v EÚ nastane po zrušení kvót mlieka v apríli 2015. Minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli uviedol, že bude potrebné vytvoriť určitý garančný mechanizmus, ktorý by členské štáty ochraňoval v prípade krízy.
BRUSEL. Európska komisia (EK) rozhodla o zrušení kvót mlieka od 1. apríla 2015 ako odpoveď na rastúci dopyt po mlieku a mliečnych výrobkoch v EÚ a vo svete. Odpoveď na to, ako sa toto rozhodnutie premietne do praxe a do života prvovýrobcov, sa snažia poskytnúť rezortní ministri členských štátov. Ako však upozornil Ľ. Jahnátek, pozície členských krajín sa zatiaľ veľmi rôznia.
Ľ. Jahnátek v tejto súvislosti pripomenul, že SR už počas diskusií s EK upozorňovala na to, že nie je vhodné rušiť kvóty na mlieko, kým sa nenastaví nejaký ochranný mechanizmus.
"Dnes musíme za pochodu riešiť dva problémy. Rušiť kvóty, ale na strane druhej si pripraviť model, ako reagovať v čase krízy, keď nastane prebytok mlieka," uviedol Ľ. Jahnátek.
Šéf slovenského agrorezortu dodal, že ministri vyjadrili obavy, aby sa nezopakovala kríza z roku 2008, keď na prebytkoch mlieka členské štáty únie prerobili okolo 900 miliónov eur.
Rada ministrov podľa neho hľadá určitý mechanizmus na ochranu, prináša podnety, aké prvky zakotviť do takzvaných "pristávacích podmienok" po zrušení kvót. Slovenský minister v tejto súvislosti uviedol, že bude potrebné zriadiť akýsi európsky monitorovací výbor, ktorý by mapoval situáciu v oblasti výroby mlieka a mliečnych výrobkov celosvetovo, nielen v priestore EÚ a zároveň by tento výbor mal mať schopnosť "predvídať" možnú krízu v oblasti mlieka.
Ľ. Jahnátek spresnil, že mapovanie situácie v tomto rezorte by sa malo diať nielen v meradle EÚ ako celku, ale aj v rámci jednotlivých regiónov únie, lebo menej produktívne regióny majú vyššie výrobné náklady, čo sa potom prejaví na cenách v obchode. Aj preto by podľa neho do tohto procesu mali byť vtiahnuté aj obchodné systémy.
"Tiež sme navrhli, že je potrebné vytvoriť určitý garančný mechanizmus v prípade krízy a znovu obnoviť záchranné opatrenia, pokiaľ by kríza v EÚ nastala," zdôraznil Ľ. Jahnátek. Dodal, že "mliečny balík," ktorý EK spustila ako prvú fázu v mliekarenskom sektore, je pre Slovensko nepoužiteľný a pre našich farmárov to pomoc nepredstavuje.
Aj preto sa SR zaradila medzi tie krajiny, ktoré žiadajú jasné kritériá, ako sa bude tento sektor správať v časoch krízy. Slovensko navrhlo, aby v prípade skutočnej krízy, dôsledky znášali najmä tie krajiny, ktoré prekročia dnes stanovené kvóty na mlieko. Nadkvótovanie by sa malo podľa neho použiť v dobe, kedy bude dopyt na svetových trhoch, keď však nastane pokles záujmu európskych trhov, následky musia niesť štáty s nadprodukciou. Tu je SR v nezhode s niektorými členskými štátmi, pričom rôzne názory sú aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4), keď sú poľské záujmy odlišné od tých slovenských alebo českých.
Ľ. Jahnátek pripomenul, že EK v júni predstaví správu, ktorá by mala podrobne zmapovať situáciu na trhu v Európe a načrtnúť prístupy, ktoré dnes jednotlivé členské štáty zadefinovali.
Jaromír Novak, spravodajca TASR
