Prvovýrobcovia mlieka zo Zemplína a zástupcovia Syrárne Bel Slovensko, a. s., Michalovce sa na nedávnom stretnutí snažili nájsť odpoveď na otázku, či je súčasná situácia v chove dojníc na Zemplíne dlhodobo udržateľná.
Zástupcovia oboch strán hovorili aj o vývoji nákupnej ceny surového kravského mlieka, ktorá je dlhodobo pod úrovňou výrobných nákladov. Zaostáva za priemerom v krajinách EÚ-15, ale aj za cenou na strednom a západnom Slovensku.
Zemplínski prvovýrobcovia mlieka dodávajú do Syrárne Bel Slovensko, a. s., Michalovce v priemere milión litrov mlieka mesačne. Jeho kvalita je na vysokej úrovni. Takmer všetci producenti sú členmi Mliečneho odbytového družstva Michalovce, ktoré bolo založené v roku 2009. Toho odbytového družstva, ktoré od svojho vzniku do dnešných dní nedostalo ani cent z očakávanej a legislatívne potvrdenej dotácie z Európskej únie.
„Vzťahy odbytového družstva so spracovateľom mlieka sú korektné, dohody sa obojstranne rešpektujú. Problémom je nákupná cena mlieka, ktorá nie je pre nás, chovateľov, dostatočná. Na druhej strane, pre spracovateľa nie je vyššia cena akceptovateľná, pretože pri cenotvorbe zohľadňuje situáciu na trhu a priemer dosiahnutej ceny na Slovensku. Vzhľadom na opätovný nárast predaja mliečnych výrobkov vo svete, ako aj ich ceny, predpokladáme, že v tomto roku dôjde k lepšiemu zhodnocovaniu vyrobenej suroviny. Tento fakt môže priniesť spracovateľovi vyššie objednávky, čo pripustili aj jeho zástupcovia,“ hovorí Zdeněk Janičkovič, predseda predstavenstva Mliečneho odbytového družstva Michalovce.
Od vstupu Slovenska do Európskej únie v zemplínskom regióne neustále klesá počet chovateľov hovädzieho dobytka, ako aj stavy dojníc, čo sa však čiastočne kompenzuje nárastom počtu kráv bez trhovej produkcie mlieka. So znižovaním stavov dojníc úzko súvisí aj pokles výroby mlieka. Rapídny prepad cien mlieka v roku 2009 urýchlil likvidáciu stád u tých chovateľov, ktorí stratu z výroby mlieka nevedeli „zaplátať“.
„Zostávajúci chovatelia v regióne sa snažia vstupom do odbytovej organizácie vyjednať lepšie cenové podmienky tak, aby mohli kravy chovať. Vysoká cena vstupov, hlavne krmív, zvýšenie DPH na predaj z dvora, vyššie ceny energií, dotačná politika, ktorá znižuje podporu na VDJ, ale aj ďalšie opatrenia vlády pôsobia v tomto smere kontraproduktívne. Okrem rýdzo ekonomických faktorov treba spomenúť aj to, že práca okolo dojníc je veľmi náročná. Na základe dlhoročných skúseností môžeme potvrdiť, že ten, kto už raz dojnice prestane chovať, ten sa k nim nevráti,“ konštatuje Zdeněk Janičkovič.
Poľnohospodárske subjekty, ktoré nechovajú dojnice, ale orientujú sa výlučne na chov kráv s mäsovou produkciou, majú lepšie hospodárske výsledky, pretože sa zbavili chovu, ktorý produkuje v ostatných rokoch stratu.
„Očakávané zvýšenie dopytu po mliečnych výrobkoch, ktoré avizujú zástupcovia spracovateľa, sú optimistické. Otázkou ostáva, či tento argument bude stačiť na udržanie súčasných stavov dojníc a udržanie produkcie mlieka, či zabezpečí aspoň minimálnu rentabilitu. Na rôzne sľuby, ktoré sme si vypočuli, sa nedá spoľahnúť, kým realita nebude odzrkadľovať skutočné potreby chovateľov. Nechceme byť totiž svedkom toho, aby chov dojníc v regióne skončil tak, ako chov ošípaných, ktorý je už minulosťou,“ dodáva Zdeněk Janičkovič.
