Morením osiva zabezpečujeme predchádzanie chorobám prenosným osivom a zároveň zníženie počtu ošetrení na list. Jačmeň jarný moríme proti najvýznamnejším chorobám prenosným osivom. Spúšťačom indukovanej rezistencie proti hubovým chorobám je biologický prípravok na suché morenie s obsahom oospór húb Pythium oligandrum Drechsler.
Signalizačná správa
Hnedá škvrnitosť jačmeňa
Napáda ozimný aj jarný jačmeň. Prezimuje hlavne v osive, na ozimnom jačmeni alebo výdrve. Na rastlinných zvyškoch má krátku životnosť. Primárna infekcia vzniká vždy z osiva. Mycélium zo zrna prerastá do klíčiacej rastlinky, ak zasiahne rastový vrchol, môže jačmeň odumrieť. Na rastlinách, ktoré ďalej vegetujú, prerastá do listov a tvorí svetlohnedé pásiky na hornej strane listov. Pásiky postupne tmavnú, šíria sa pozdĺžne aj priečne a tvoria sieťovú štruktúru. Tento typ hnedej škvrnitosti je označovaný ako sieťový typ (net typ). Ak huba tvorí iba oválne hnedé škvrny v strede tmavé, so svetlým lemovaním bez sieťovania, je označovaná za škvrnitý typ (spot typ). Pletivo v strede oboch typov škvŕn nekrotizuje. Pri silnej infekcii a rozsiahlom poškodení list usychá. Sekundárnu infekciu spôsobujú spóry, ktoré sa vyvinuli na napadnutých listoch a po prenesení dažďom a vetrom na zdravé listy klíčia a poškodzujú ďalšie listy. Výsledkom je zníženie hmotnosti zŕn a redukcia úrody. Prvá vlna epidémie kulminuje vo fáze odnožovania, druhá v období steblovania až klasenia. Choroba sa vyskytuje v chladnejších a vlhších polohách. Optimálna teplota je 20°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 95 percent. Epidémia môže vzniknúť v priebehu 5 až 7 dní.
Moridlá s účinnosťou proti primárnej infekcii hnedej škvrnitosti na jarnom jačmeni sú prothioconazole + tebuconazole, carboxin + thiram, difenoconazole + fludioxonil + tebuconazole, fluxapyroxad, kombinácia účinných látok fluopyram + prothioconazole + tebuconazole alebo mancozeb.
Hnedá prúžkovitosť jačmeňa
Infikované zrno je hlavným zdrojom infekcie. Sekundárny zdroj sú konídie, ktoré sa tvoria na škvrnách napadnutých listov počas vegetácie. Nenapádajú však ďalšie listy, ale zelené zrno, kde prečkajú medzi plevou a obilkou do ďalšej sejby. Na povrchu zrna nie sú viditeľné žiadne príznaky napadnutia. V poraste pozorujeme najskôr nenápadné svetlé prúžky na pošvách prvých listov, neskôr v čase odnožovania výrazné žlté pruhy pozdĺž žilnatiny. Tieto postupne nekrotizujú, hnednú, listy sa strapkajú až môže dôjsť k odumretiu rastliny. Podmienky rozvoja choroby sú rovnaké ako pri hnedej škvrnitosti jačmeňa. U nás zatiaľ nie je významne rozšírená.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
