21.01.2020 | 09:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Morské a sladkovodné riasy vo výžive zvierat

Proteínové krmivá predstavujú. základnú zložku kŕmnych dávok pre hospodárske zvieratá. Vo veľkej miere sú pre tieto účely využívané najmä sójové komponenty, avšak miera a ekonomika ich použitia závisí od importu, hlavne z Južnej Ameriky.

V krajinách EÚ sú preto zrejmé dlhodobé snahy využívať lokálne dostupné alternatívne proteínové zdroje. Riasy - morské tak i sladkovodné - sa ukazujú ako sľubný zdroj nielen proteínov, ale tiež mnohých, veľmi cenných bioaktívnych látok, ktoré vykazujú širokú škálu biologických aktivít (imunomodulačné, antihyperlipidemické, antioxidačné i antivírusové).
Narastajúci záujem zainteresovaných strán dokladá nielen vzostup globálneho dopytu po morských riasach, kde sa v roku 2024 oproti roku 2016 predpokladá viac než dvojnásobné zvýšenie predaja, ale tiež rozvoj technológií na pestovanie a spracovanie rias a intenzívny výskum v oblasti bioaktívnych látok obsiahnutých v riasach a ich vplyvu na zdravie zvierat i človeka. Okrem krmivárskeho uplatnenia sa riasy a produkty z nich stále viac využívajú v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Z legislatívneho hľadiska sú riasy a produkty z nich začlenené do Katalógu kŕmnych surovín, môžu sa teda používať ku kŕmnym účelom. Riasy sú heterogénnou skupinou rastlín so zložitou a často kontroverznou taxonómiou; rozlišujú sa dva hlavné druhy rias - makroriasy (morské riasy), ktoré zahrňujú riasy hnedé (Phaeophyceae), červené (Rhodophyceae) a zelené (Chlorophyceae) a mikroriasy.
Vďaka rozvíjajúcej sa popularizácii tejto krmovinárskej komodity sa morské riasy ako možný krmovinársky doplnok dostávajú do podvedomia aj u nás. Živinové zloženie morských rias je vysoko variabilné, líši sa v závislosti od druhu, doby zberu, lokality a vonkajších podmienok ako teplota vody, intenzita svetla a koncentrácia živín vo vode.
Ide o faktory výrazne ovplyvňujúce obsah dusíkatých látok, minerálov, lipidov a vlákniny. Živiny sú v morských riasach zastúpené z veľkej časti vodou, dusíkatými látkami, ale i nebielkovinovým dusíkom, aminokyselinami, polynenasýtenými n-3 a n-6 mastnými kyselinami (EPA, DHA, arachidonová) a celkovo obsahujú 10- až 20-krát viac minerálnych látok než pôdne rastliny.

Celý článok Mgr. KATEŘINY SEDLÁKOVEJ, Ph.D. z Veterinární a farmaceutické univerzity Brno je uverejnený v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 3.

 

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down