Medzi obilniny, ktorých hospodárský význam v ostatnom období rastie, patrí i jarná pšenica. Podľa doterajších skúseností poskytuje jarná pšenica vo vlhkejších rokoch a na úrodných pôdach porovnateľné úrody, ako pšenica ozimná. V teplých a suchších výrobných podmienkach a pri skorom nástupe vysokých jarnýchn teplôt, je jednoznačne produkčnejšia pšenica ozimná.
Špecifiká pestovania pšenice
Jarná pšenica nie je až taká citlivá na zaradenie v osevnom postupe, ale má vyššie požiadavky na stanovište než jarný jačmeň. Najvyššie úrody dává po neskoro zberaných okopaninách a pri vysokom podiele obilnín v súčasných osevných postupoch je ju možné zaradiť i po obilninách. V takomto prípade je vhodné použiť strniskové meziplodiny ako prerušovače k vyrovnaniu vplyvu horšej predplodiny. Dôležitým špecifikom jej pestovania je čo najskorší termín sejby ešte pred výsevom jarných jačmeňov.
Pre ekonomicky efektívne pestovanie jarnej pšenice sú dôležité: výber odrody, vhodné poveternostné podmienky a pozemok s dobrou úrodnost pôdy. Až potom sa môže naplno uplatniť ďalší intenzifikačný faktor - hnojenie. Na tvorbe primeranej a kvalitnej úrody sa podieľajú najmä prístupné živiny z pôdnej zásoby a kvalifikovaná aplikácia dusíkatých hnojív.
Hnojenie fosforečnými, draselnými a horečnatými hnojivami predovšetkým optimalizujeme obsah všetkých základných živín v pôde. Až potom môžeme stanoviť dávky dusíkatého hnojiva, ktoré odpovedajú predpokladanému a na danej lokalite možnému odberu dusíka pre dobrú a kvalitnú produkciu jarnej pšenice. Bežne aplikované dávky dusíka k jarnej pšenici sú v rozmedzí od 80 do 120 kg na hektár. Pri zohľadnení úrodnosti pôdy, vhodnosti predplodiny a po prípadnom hnojení organickými hnojivami môžu byť znížené až na 60 kg dusíka na hektár, alebo zvýšené až na 150 kg na hektár. Pritom je významný výber vhodného druhu hnojiva, čas a spôsob jeho aplikace. Pri delení dávky, druhú časť aplikujeme najneskôr vo fáze ukončeného odnožovania.
Termín sejby a úroda
Jarná pšenica má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém a preto citlivo reaguje na nedostatok zásob pôdnej vlahy po suchej zime. Vysieva sa spravidla prvá, len čo to pôdne a poveternostné podmienky dovolia. Po suchých a teplých zimách nie sú zriedkavé výsevy už koncom februára začiatkom marca.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
