So zberom obilnín súvisí aj zber slamy. Tá predstavuje cenný zdroj podstielky a je aj súčasťou kŕmnej dávky niektorých kategórií zvierat. V posledných rokoch sa však čoraz viac využíva aj na energetické účely.
V druhej polovici 20. storočia sa vďaka rozšíreniu samohybných obilných kombajnov objavil trend znižovania podielu slamy na celkovej hmote rastlín. Dôvodom bolo hlavne uľahčenie priechodu materiálu mlátiacim ústrojenstvom a sledovalo sa aj zvýšenie kvality výmlatu a čistoty vymláteného obilia. Tento trend bol neskôr podporený aj obmedzením chovu dobytka a zavádzaním bezstelivových prevádzok, k čomu prišlo približne od 90. rokov.
Čo so slamou?
Ak pre slamu nie je vhodné využitie, je pomocou drviča integrovaného ku kombajne najčastejšie rozdrvená a rozhodená po poli. Výhodou je, že sa všetko realizuje v rámci jednej operácie spoločne so zberom zrna a nevyžaduje to samostatný stroj a prejazdy po poli. Tento spôsob je u nás čím ďalej tým viac obľúbený.
V prípadoch ponúkajúcich vhodnejšie využitie slamy sú takmer výhradne využívané zberacie lisy, ojedinele aj zberacie rezačky. Tieto spôsoby zberu slamy, hlavne pri väčších prepravných vzdialenostiach, vo väčšine prípadov nahradili systém zberu a dopravy pomocou zberacích vozov, ktorý bol používaný skôr. Preprava voľne loženej slamy je totiž menej efektívna a nákladnejšia, pretože dopravné prostriedky jazdia vyťažené len na 20 až 50%. Doprava zhutnených materiálov je jednoznačne efektívnejšia.
Najčastejším „výstupným materiálom“ využívaných technológií zberu slamy sú veľkoobjemové balíky. Lisované balíky sú na poli naložené na dopravný prostriedok pomocou nakladača, manipulátora alebo hydraulickej ruky a odvezené na miesto skladovania. Menej využívané sú lisy, ktoré slamu lisujú do formy malých balíkov, paketov, brikiet alebo peliet. Zbieranú slamu je možné zlisovať do nasledujúcich typov balíkov:
a) malé, pravouhlé s hmotnosťou 20 až 35 kg, umožňujúce ručnú manipuláciu,
b) veľké, valcové, kruhového prierezu s hmotnosťou 190 až 500 kg,
c) obrie pravouhlé štvorcového prierezu s hmotnosťou 380 až 600 kg.
Manipulácia s veľkými balíkmi vyžaduje použitie mechanizačných prostriedkov. Objemová hmotnosť balíkov suchej slamy je od 100 až do 250 kg.m-3. Najčastejšie používané sú u nás zvinovacie lisy na valcové balíky. Lisy na pravouhlé balíky sú využívané v oblasti energetickej a priemyselnej, lebo to vyžaduje úplná väčšina spracovateľských technológií. Nevýhodou lisov na pravouhlé balíky je ich vyššia obstarávacia cena.
Skladovanie slamy sa riadi rovnakými zásadami, či už ide o využitie k stelivovým alebo krmovinárskym účelom, alebo na energetické a priemyselné účely. Hlavné je udržanie obsahu vody na nízkych hodnotách (do 17%), ktoré obmedzujú riziko napadnutia plesňami, hnilobou, hubami alebo inými škodlivými činiteľmi. Ak je obsah vody zvýšený, je potrebné slamu dosušiť. Pri využívaní zberacích lisov je najefektívnejšie dosušiť materiál v riadkoch ešte pred lisovaním. Dostatočne zlisované balíky sa aj v prípade dažďa navlhčia iba na povrchu a do vnútorných vrstiev voda nepreniká, čo umožňuje aj vonkajšie skladovanie. Naopak, ak je zlisovaný mokrý materiál, prakticky nemožno vďaka vysokému zlisovaniu nadmernú vlhkosť z vnútorných vrstiev balíka odstrániť.
Možnosti využitia slamy v poľnohospodárstve
V poľnohospodárstve je slama najčastejšie využívaná ako podstielka pre zvieratá. Stelivové systémy majú celý rad výhod. Elasticita slamy a podstielky znižuje zaťaženie kĺbov zvierat pri vstávaní a ukladaní sa (zalíhaní) a celkové zaťaženie kostrového aparátu. Slama pohltí vlhkosť z výkalov a moču. Suchá slama navyše tepelne izoluje dobytok od chladnej betónovej podlahy. Oproti bezstelivovým systémov je forma ustajnenia na podstielke však oveľa viac náročná na zapojenie ľudskej manuálnej práce a tým aj ekonomicky náročnejšia, čo môže byť hlavnou motiváciou pre nahrádzanie stelivových systémov prevádzkou bez podstielky.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
