Celosvetové zvyšovanie počtu a nárokov obyvateľstva na potraviny podnecuje rast aj nároky na výrobcov potravinových zdrojov ako aj na poľnohospodárov. Znamená to toľko, že na ešte existujúcej ornej pôde sú stále intenzívnejšie spôsoby pestovania plodín, kde výživa rastlín je zabezpečená hlavne priemyselnými hnojivami v čoraz vyšších dávkach. Toto uvedené sa deje tak, že rovnováha mikrobiálneho života v pôde sa zhoršila, nakoľko ideálny počet mikróbov ku zabezpečeniu výživy rastlín sa drasticky znížil. Zastavenie týchto škodlivých procesov a udržanie, prípadne aj zvýšenie úrodnosti pôdy možno zabezpečiť očkovaním pôdy ako i pomocou špeciálnych
technológií.
Na ornej pôde sa v najväčšej miere pestujú obilniny, kukurica na zrno i na siláž, a z olejnín repka a slnečnica. Na základe dostupných údajov možno konštatovať, že po zbere tak jesenných ako aj jarných plodín to znamená 8 – 9 ton biomasy na hektár. Toto značné množstvo biomasy disponuje výrazným množstvom výživných látok. Z pohľadu získania a spätnej náhrady výživných látok je dôležité, že zanechaná organická hmota na poliach po pestovaní plodín sa rýchlo rozloží a uvoľňuje výživné látky. O rozložení lignocelulóz rozhoduje hlavne stav mikroflóry danej pôdy. Rozklad uhlíka z rastlinných zvyškov v prvom roku je 70 – 80 %, pričom zvyšných 20 – 30 % sa ďalej rozkladá len veľmi pomaly. Všeobecne možno povedať, že zmiešaná mikroflóra pôdy je vždy
účinnejšia v rozložení celulóz, ako homogénna flóra. Pokiaľ sa mikroflóra, ktorá rozkladá celulózu združí aj s takými mikroorganizmami ktoré nerozkladajú celulózu, je celkové rozkladanie celulózy výrazne intenzívnejšie. Mulčovacia technológia je v širšej miere známou technológiou, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky rozkladu strniska, slamy ako aj koreňov na poli pomocou
pôdnych baktérií. Podmienkami pre dobrý rozklad rastlinných zvyškov v pôde sú teplota, vlhkosť, vzduch, výživa a pH – kyslosť.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 20
doc. Dr. Ing. Juraj MAGA
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
