Zaradenie Slovenska medzi štáty s výskytom nebezpečnej slintačky a krívačky ešte viac odkrylo krehkosť živočíšnej výroby v našej krajine, no aj nálady a vzťahy medzi chovateľmi, štátnymi orgánmi a laickou verejnosťou. Nanovo sa potvrdzuje, že úloha komory je kľúčová najmä v ťažkých časoch. Aj o tom sme sa rozprávali s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrejom Gajdošom.
Ako sa pozeráte na stav v agrárnom sektore po prepuknutí slintačky a krívačky?
„Po potvrdení výskytu slintačky krívačky na Slovensku som ostal v prvotnom šoku. Myslím si, že do poslednej chvíle si nikto nechcel pripustiť, že by sa podozrenia z osudného marcového štvrtkového večera v skutočnosti potvrdili. Scenáre o vybití množstva kusov hospodárskych zvierat sme si v minulosti asi naposledy predstavovali na vysokej škole, keď sme sa učili o dôsledkoch tohto jedného z najnebezpečnejších ochorení zvierat. A na konci marca sme boli zrazu priamo konfrontovaní s realitou, ktorá udrela ako časovaná bomba.
Naplno odkryla stav, v akom sa nachádza nielen sektor a najmä živočíšna výroba, ale aj samotná spoločnosť. Opäť sa vystupňovali vášne, kedy sa viaceré tábory - či už z radov koaličných alebo opozičných politikov, drobnochovateľov alebo veľkochovateľov, no aj z radov samozvaných odborníkov na slintačku a krívačku - predbiehali v tom, kto aké exaktné, overené a účinné spôsoby boja voči tomuto ochoreniu prinesie.
Mám pocit, že sa vraciame v čase pár rokov dozadu, kedy sme tu mali covid a podobné názorové rozbroje. Takýto stav v spoločnosti neprospieva riešeniu problému a opäť rozdeľuje spoločnosť na dva tábory - na tábor kritikov povinného usmrcovania zvierat, hoci aj zdravých, a na tábor vinníkov, ktorí súhlasili s povinnou depopuláciou stád.
My rešpektujeme pravidlá, ktoré nastavila Štátna veterinárna a potravinová správa SR. V súčasnosti už niekoľko dní nepribúdajú žiadne nové ohniská, a bolo už ukončené aj usmrcovanie zvierat (stav k 16. aprílu). Všetci si želáme, aby tento stav pretrval aj v ďalších dňoch a týždňoch.“
Dnes ešte nevieme, kedy a s akým počtom ohnísk sa toto ochorenie u nás skončí. Vieme však už určite pomenovať oblasti, s ktorými sa bude musieť krajina, štátny rozpočet a samotní chovatelia vysporiadať. Aké prioritné témy prinesie nákaza pre budúcu činnosť komory?
„Žiaľ, v komore sa v tomto smere v najbližších mesiacoch určite nebudeme nudiť. Základnou premennou je intenzita a dĺžka rozširovania sa nákazy. Tá bude mať zásadný vzťah na výšku odškodnenia a na dopad na štátny rozpočet. Hneď v úvode sme privítali informáciu o odškodnení z dvoch zdrojov - z národného a aj z európskeho. Verím - a bude to aj našou primárnou snahou - že k odškodneniu sa dostane každý chov. Strategickou úlohou však bude najmä to, ako sa s miliónovými stratami vysporiada samotný sektor.
S počtami dojníc, ošípaných, oviec a kôz ako aj so sebestačnosťou sme dlhodobo klesali, no čo bude po odznení nákazy? Na úvahy o obnove chovov zatiaľ nebol veľký priestor, chovatelia sa najskôr musia finančne -a v neposlednom rade aj psychicky - zotaviť z prežitého šoku.
Obnovovať chovy je mimoriadne náročné; mohli by o tom hovoriť napríklad chovatelia ošípaných, ktorých pred časom zasiahol africký mor ošípaných. Navyše, dlho to trvá, a v prípade dojníc ide až o 2,5-ročné obdobie, po ktorom dojnica začne produkovať mlieko a prinášať chovateľom tržby za mlieko.
Chovatelia budú stáť pred zásadným rozhodnutím, či sa v zmenených časoch - a tie sa výskytom slintačky a krívačky určite zmenili - pustia do obnovy chovu zvierat. Z praxe vieme, že ani vo Veľkej Británii pred 24 rokmi zďaleka nedošlo k obnoveniu všetkých depopulovaných chovov.
Na mieste je aj otázka, akým spôsobom budú v budúcnosti fungovať chovy a biosecurity, do akej miery ochorenie ovplyvní živočíšnu výrobu vo vzťahu k poisteniu chovov, ako štát sprísni prevenciu, ako sa zlepší edukácia kompetentných činiteľov a aj chovateľov, národný plán postupu voči prípadnej novej nákaze a súčinnosť krajín EÚ a kompetentných ministerstiev pred nejakým novým zavlečením ochorenia.
A veľkou otázkou bude aj to, ako slintačka a krívačka zmení vnímanie slovenských potravín v našej verejnosti, a kedy - a či vôbec - si chovatelia trúfnu v budúcnosti organizovať na farmách napríklad aj populárne dni otvorených dverí, keďže pre tento rok ich zrušili.
Od prvého dňa vypuknutia nákazy prízvukujem, že biosecurity v chovoch hospodárskych zvierat by nemala byť záležitosťou len v čase vypuknutia epidémie, nebodaj pandémie, ale mala by to byť každodenná súčasť práce chovateľov. V blízkej budúcnosti bude potrebné investovať nemalé finančné prostriedky práve do tejto oblasti, v ktorej v rámci primeranej podpory počítame aj s pomocnou rukou štátu a Európskej únie. Preto je otázne, či sa v budúcnosti len tak hocikto, ako napríklad laická verejnosť, dostane ku kravičke alebo ku kozičke bez toho, aby minimálne neprešiel nevyhnutnou dezinfekčnou slučkou.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
