Žatva začína. Opäť začínajú zberové práce, ktorými vrcholí celoročné úsilie pestovateľov o zhodnotenie vynaloženej snahy a nákladov. V žatve je prvoradé zobrať úrodu v optimálnom množstve a kvalite. V mnohých, najmä u starších hospodárov to vyvolá aj spomienku na heslo „Ani zrnko nazmar“. Či je tomu skutočne tak, aj pri dnešných výkonoch a nasadení kontrahovaných strojov, nebudeme v tomto príspevku riešiť. Témou príspevku je pohľad na sekundárne efekty spojené s organizovaním zberových prác.
Sprievodný javom mechanizovaných zberových prác je veľký pohyb strojov po poliach. Akoby sa v hektickom čase zberu pozabudlo, že na tejto istej pôde bude o chvíľu zakladaná nová úroda. Je známe, že na Katedre strojov a výrobných biosystémov Technickej fakulty SPU v Nitre sa kolektív pracovníkov dlhodobo venuje problematike utláčania pôdy vplyvom prejazdov techniky vo väzbe na pôdne prostredie. Na tento účel bola založená na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch unikátna experimentálna báza s riadeným pohybom strojov (CTF – Controlled Traffic Farming). Cieľom riadeného pohybu strojov po poli je trvalé zníženie utlačenej plochy prejazdmi na čo najmenšiu potrebnú mieru tak, aby čo najväčšia plocha parcely bola bez prejazdov. Z vlastných pozorovaní, ale aj z výsledkov mnohých výskumníkov vo svete môžeme zodpovedne konštatovať, že pri bežnom pohybe strojov po poli existujú parcely, na ktorých je viac než 85% plochy prejdenej kolesami strojov, z toho väčšina plochy viacnásobne! Je všeobecne známe, že každý prejazd vplýva na utlačenie pôdy. Treba si uvedomiť že najväčšie utlačenie vyvolá prvý prejazd. Z cyklického merania penetrometrického odporu pôdy, zisťovaného na báze CTF (Obr. 1) možno posúdiť vplyv prejazdov na utlačenie pôdy. Neutlačená pôda reprezentuje časť parcely, na ktorej nebol počas 10 rokov žiaden prejazd strojov. Pôda utlačená 1 x je simulovaná plochou s jedným prejazdom traktora kolmo na smer bežných jázd (koleso vedľa kolesa) v šírke 10 m. Tento prejazd je vykonávaný iba raz ročne, bezprostredne po zbere úrody. Plocha utlačená viacnásobne reprezentuje permanentné koľaje, po ktorých sa pohybuje všetka potrebná technika, počas celého pestovateľského roka. Počet prejazdov je podľa potreby 5 – 8 jázd, v rôznych fázach roka. Z výsledkov je zreteľný nárast penetrometrického odporu pôdy osobitne v v hĺbkovom horizonte do cca 25 cm. Treba podotknúť, že na uvedenej parcele sa používa technológia bez orby a bez odvozu slamy, ktorá je drvená a zapracovaná do pôdy. Všetky technologické práce – plnenie, vyprázdňovanie alebo nastavovanie sú vykonávané len na úvrati.
V tomto príspevku chceme poukázať na argumenty vedúce k zníženiu stupňa utlačenia pôdy.
Organizáciu zberových prác ovplyvňujú:
Spôsob zberu
Klasický spôsob - zber zrnín obilným kombajnom s vyprázdňovaním zásobníka po jeho naplnení (za jazdy alebo pri stojacom stroji) v mieste na parcele, kde je zásobník naplnený.
Pozitívne stránky – plné využitie výkonu kombajna (bez zastavení na vyprázdňovanie).
Negatívne stránky – nekoordinovaný pohyb dopravných prostriedkov po poli, zvýšené utláčanie pôdy, vyššia spotreba PH pri jazde dopravných prostriedkov v teréne.
Alternatívny spôsob - zber zrnín obilným kombajnom s vyprázdňovaním zásobníka na úvrati.
Pozitívne stránky – pohyb po poli len kombajnov, po priamej dráhe podľa pracovného záberu, prípadne po definovanej dráhe (CTF), limitované utláčanie pôdy, zlepšovanie pôdneho prostredia v neutlačenom priestore.
Negatívne stránky – zvýšenie času potrebného na zber pri vyprázdňovaní na úvrati (tým ovplyvnené zníženie výkonnosti kombajna), nevyužívanie plnej kapacity zásobníka, vyšší počet vyprázdňovaní (zastavení).
Technické parametre kombajnu
Parametre, ktoré vplývajú na organizáciu pohybu strojov pri zbere plodín obilnými kombajnami sú:
Pri príprave organizácie zberových prác je vhodné určiť (kvalifikovane odhadnúť) dráhu (dĺžku jazdy) obilného kombajna, potrebnú na naplnenie zásobníka. Osobitný význam sa docení pri obkášaní úvratí, bez možnosti priebežného vyprázdňovania.
Prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.
Doc. Ing. Jana Galambošová, PhD. MPhil.
Ing. Miroslav Macák, PhD.
Katedra strojov a výrobných biosystémov, Technická fakulta
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
