Pre zamestnancov v poľnohospodárstve sú hlavným zdrojom príjmov mzdy. Tvoria rozhodujúcu zložku nákladov práce (a tým i celkových nákladov výrobkov a služieb). Z pohľadu zamestnávateľa je cena práce súhrnom všetkých nákladov, ktoré musí vynaložiť na získanie a udržanie pracovnej sily podľa záväzkov, ktoré voči zamestnancovi prijal.
Obsahuje mzdové výdavky a ďalšie nepriame náklady, ktoré sa týkajú pracovných a sociálnych podmienok. Mzda je i aktívnym nástrojom na ovplyvňovanie zamestnanca. Pre zamestnanca je cena práce súhrnom príjmov a požitkov, ktoré zamestnanec získa predajom svojej pracovnej sily.
Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve v roku 2018 dosiahla 763 eur a tvorila 75,3 percenta zo mzdy v národnom hospodárstve.
Nižšia úroveň miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s priemerom v národnom hospodárstve dlhodobo predstavuje rozdiel na úrovni približne 25 percent v neprospech miezd v poľnohospodárstve.
Priemerná mzda zamestnanca v poľnohospodárstve bola v roku 2018 len o 47 percent vyššia ako bola minimálna mzda, platná od 1. 1. 2019.
Absolútne vyjadrený rozdiel v priemernej výške hrubých mesačných miezd stále narastá, a v roku 2018 dosiahol 266 eur.
Pri hodnotení výšky absolútnych prírastkov miezd v roku 2018 skončilo zo sledovaných rezortov na posledných miestach práve poľnohospodárstvo. Na priemernú mzdu má významný vplyv i vyšší podiel nekvalifikovanej a menej platenej práce, ktorý znižuje celkový mzdový priemer. Ide predovšetkým o podniky s vyšším podielom ovocinárskej, zeleninárskej, respektíve vinohradníckej výroby.
Pokles sa začal už pred 30 rokmi
Pokles miezd v poľnohospodárstve sa v porovnaní s inými odvetviami začal už od roku 1992. Spomedzi ostatných odvetví bolo tempo rastu miest v poľnohospodárstve jedno z najnižších. Treba však spresniť, že v poľnohospodárstve s veľmi nízkymi mzdami je tempo rastu ukazovateľom relatívnym, pretože porovnávací základ je nízky.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
