Po druhej svetovej vojne Európu obchádzal hlad, hrozba komunizmu bola viac ako reálna, a nová vojna visela vo vzduchu. V roku 1947 predstavil štátny tajomník USA Georg C. Marshall plán americkej pomoci starému kontinentu (tzv. Marshallov plán). Popri tom, že Marshallov plán napomohol rekonštrukcii, obnove priemyslu a poľnohospodárstva šestnástich európskych krajín, výrazne prispel aj k vzniku imaginárnej hranice; Železnej opony, rozdeľujúcej Európu a celý svet na Západný blok, vedený USA, a na Východný blok pod vedením Sovietskeho zväzu.
BRATISLAVA. Som presvedčený, že ani najväčší svetoví vizionári nepredpokladali, že konvergencia dvoch „úhlavných nepriateľov“ dokáže „nemožné“, teda prispieť k vytvoreniu zjednotenej Európy, reprezentovanej súčasnou Európskou úniou (EÚ). Napriek tomu „nemožné“ je realitou, a Európska únia si pripomína 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré boli začiatkom jej súčasnej „podoby“.
Spoločný projekt
Krátkodobý charakter Marshallovho plánu - a v neposlednom rade aj rastúci vplyv USA (umocnený vznikom NATO) - generoval v krajinách západnej Európy potrebu ich integrácie.
Tieto snahy vyvrcholili dňa 25. marca 1957, kedy „európska šestka“ (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko) v Ríme podpísala Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) – Rímske zmluvy.
Rímske zmluvy ako „Ústava európskej integrácie“ nemohli „obísť“ vari najaktuálnejší problém povojnovej Európy - jej potravinovú sebestačnosť. Podľa článku 39 Rímskych zmlúv riešením a cieľom bolo: zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva rozvojom technického pokroku a zabezpečením optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily; zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov; stabilizácia agrárnych trhov; zaručenie bezpečnosti potravín a primeraných spotrebiteľských cien.
Na takejto „báze“ vznikol spoločný projekt členských krajín EHS, ich Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá po vypracovaní a schválení zásad (zjednotený trh, finančná solidarita, priority spoločenstva) a princípov financovania (Európsky poľnohospodársky a garančný fond) vstúpila v roku 1962 do platnosti.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
