Azda máločo sme tak za posledných 25 rokov položili na lopatky, ako práve pestovanie zeleniny, pre ktoré máme nielen veľmi dobré agro-ekologcké podmienky, ale aj skúsenosti s pestovaním a historické väzby. Súčasná situácia je vskutku alarmujúca, najmä čo sa poľnej zeleniny týka. Či to bola naša neprezieravosť pri vstupe do EÚ, očarenie obchodnými reťazcami po ich príchode na náš trh, v podkapitolizovaní sektoru a v nemožnosti konkurovať lacnej - lepšie dotovanej produkcii zeleniny z vonka, ... Vonkajších a vnútorných vplyvov je podstatne viac. O podmienkach s ktorými sa dnes boria naši zeleninári, sme sa preto porozprávali s Róbertom Kovácsom, dlhoročným skúseným pestovateľom zeleniny a zemiakov a zároveň členom predstavenstva Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.
Na úvod, keď porovnáte minulosť a súčasnosť v zeleninárstve u nás, v čom vidíte najväčší rozdiel?
Pred pätnástimi rokmi sme sa ako pestovatelia zeleniny, ovocia, či zemiakov nezmestili do sály pre 250 ľudí, dnes ak si spravíme členskú schôdzu, tak sa stretneme piati, pretože ostatní buď rezignovali, alebo nemajú záujem, či od špeciálnej rastlinnej výroby upustili. Otázkou je prečo mali záujem vtedy a nie dnes. Odpoveď je jednoduchá - boli vtedy vytvorené dobré podmienky, čo vyprodukovali to aj predali a verili, že pestovanie zeleniny má na Slovensku budúcnosť. Postupne sa podmienky zhoršovali a v podstate dnes pôsobia ako zvieracia kazajka.
Tak, ako je dnes nastavená integrovaná produkcia - to je jeden šikanózny projekt, kde máte obrovské množstvo administratívnych povinností. Ak zmeškáte akékoľvek hlásenie, nevšimnete si, že sa za chodu zmenili pravidlá, tak prídete od 10 do 30 percent z celkového množstva dotácií. Sám som toho príkladom, keď som pred dvomi rokmi zaslal potvrdenie o absolvovaní školenia do Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) v Bratislave, odkiaľ ho preposlali PPA Levice, vďaka čomu som potvrdenie „doložil“ po termíne. Trvalo štyri mesiace, kým agentúra na základe môjho odvolania zrušila pôvodné rozhodnutie a priznala mi celú platbu. Kým som však uvedené vysvetlil, z integrovanej produkcie som nedostal žiadne finančné prostriedky s ktorými som počítal vo výrobe. Sú to zbytočné administratívne prekážky, ktoré znechucujú akékoľvek podnikanie.
Čo hovoríte na štruktúru pestovaných druhov zeleniny u nás?
Ak sa pozriete na štruktúru pestovania zeleniny u nás, v podstate horko ťažko držíme štatisticky nejaké pestovateľské plochy, ale pri ich analýze zistíte, že sa tu už takmer vôbec nevyrábajú také druhy zeleniny ako je mrkva, petržlen, poľné rajčiaky, či poľné uhorky. To, čo sme pred tým produkovali na stovkách až tisícoch hektároch, teraz pestujeme na zanedbateľných plochách a teda aj v minimálnych množstvách. Doba, keď sme pred 25 rokmi vyprodukovali na juhozápadnom Slovensku dostatok čerstvej zeleniny pre vtedajšie 15 miliónové Československo, je už dávno za nami.
Ako hodnotíte súčasný stav pestovania zeleniny u nás?
Osobne už neverím, že na Slovensku chceme udržať pestovanie zeleniny a súčasný neblahý stav mi dáva za pravdu. Ak ju však chceme udržať, tak podporovať pestovanie zeleniny je nutné, inak nebudeme mať vlastnú produkciu, najmä poľnej zeleniny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
