Bratislava 27. marca (TASR) - Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Z domácností pochádza 67 percent. Zvyšných 33 percent vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. TASR o tom informovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Eurostatu z roku 2021, ktorý zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.
"Slovensko si medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o mínus sedem kíl na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o mínus deväť kilogramov na obyvateľa," uviedla Sadovská. Doplnila, že v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o jedno kilo na obyvateľa.
Na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny, tvrdí analytička.
"Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený kuchynský biologický odpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov," zhrnul generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) SR a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR Ján Chovanec.
Poukázal na to, že niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie. Ich bioodpad je tak často prepravovaný aj stovky kilometrov. "To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie," podotkol Chovanec.
Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. Odborníci to považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu bioodpadu. Celý systém je podľa nich potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.
Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve samospráv. "Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu," skonštatoval Chovanec.
