Je to jasnejšie ako vidieť jagavé hviezdy na bezoblačnej nočnej oblohe. Podľa mňa slovenských politikov (aj mnohých odborníkov) trápilo pôdohospodárstvo v posledných rokoch zo všetkých rezortov najmenej! Zaujímalo snáď len pôdohospodárskych manažérov, ktorí boli a sú od tejto výroby závislí. Prečo tak rozmýšľam a prečo toto všetko uvádzam? Preto, lebo desiatky rokov som s problémami pôdohospodárov žil, a s nimi som sa nielen narodil, ale pôdohospodárstvom som sa aj živil. Dosvedčuje to chronológia mojej životnej púte.
(môj názor)
Dnes je veľmi málo povolaných, nieto ešte vyvolených, aby tento stav zmenili. Podľa môjho súdu zmeniť ho teraz, v týchto nebezpečných časoch, ani nie je hneď možné. Možno až sa rozpadne EÚ, potom vari príde chvíľa aj na pôdohospodárske, teda na existenčné problémy ľudstva (pravda, ak nepríde k niečomu veľmi zlému).
Aby som takto mohol uvažovať, na to bolo potrebné prežiť roky štyridsiate, päťdesiate, šesťdesiate..., ale aj roky deväťdesiate a ďalšie ešte minulom storočí. A je potrebné poznať aj dnešnú situáciu, ktorá nastala po roku 2015. Som si vedomý, že námietok voči mojim pohľadom sa nájde mnoho.
Veď ako inak.Vždy to tak bolo, len bolo dôležité rozlišovať pôdohospodárske záujmy od záujmov ľudí, ktorí chceli dostať pôdohospodárstvo na kolená. Dobre som si uvedomoval, ako sa mnohí ľudia stavali proti pôdohospodárom. Ako nás stavali do svetla odporcov všetkého, čo bolo treba pre pôdohospodárstvo urobiť. Už v prístupovom období, teda na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia, som si dobre uvedomoval, čo bude znamenať nedostatok spoločenskej vôle mať silné a konkurenčné pôdohospodárstvo. Nakoniec, noví partneri vo vtedajších krajinách EÚ nám to vždy dávali jasne najavo aj pri rokovaniach.
Vždy to tak bolo, a ja si myslím, že aj dlho bude. Stav sa zmení k lepšiemu vtedy, keď bude chcieť zmenu väčšina.Väčšina všade, nielen na pôdohospodárskom ministerstve. Zatiaľ ju chce len málo politikov!
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
