Adventný čas býval pre gazdov obdobím odpočinku a zbierania nových síl a životnej energie. Dnes však na tieto „staré dobré zvyky“, ale nielen na ne, akosi zabúdame, pretože „žijeme ťažké časy“.
Z tisícok, ba miliónov úst sa ozýva to zlopovestné slovo kríza, len aby si človek odľahčil na duši, keď hromží a nadáva, a všetko zlo pripisuje tejto za golier. Tieto slová napísal ešte v roku 1933 Belo Váross v úvode svojej knihy Poľné hospodárstvo. A hoci odvtedy uplynulo už takmer osem desaťročí, a z pohľadu roľníkov sa mnohé zmenilo k lepšiemu a zmenili sa i samotní roľníci, tieto slová sú aktuálne aj v súčasnosti.
Ale rovnako aktuálne sú i ďalšie slová Bela Várossa: „Zvaľovanie všetkého zla len na krízu však nie je celkom na mieste. Len trošku rozmýšľajme a zbadáme, že mnohé zjavy dnešnej doby nemajú nič spoločné s krízou, a iné, keď aj, tak predsa nie v tej miere, ako sa nám to na prvý pohľad zdá. Hovorím, treba nám len niečo ďalej hľadieť od seba, aby sme správne posúdili položenie dneška, a postavili hrádzu medzi krízou a vlastnou chybou, čiže zaostalosťou a ľahostajnosťou.“
„Tak je to aj s krízou v poľnom hospodárstve. Je síce pravda, že i tu má prsty toto nevítané zlo, ale rovnako isté je i to, že východisko musíme hľadať aj v samých nás, v stave roľníckom, a to v pomýlenej, nedostatočnej výchove, ako aj v ľahkomyseľnej poľnohospodárskej politike vôbec,“ píše ďalej vo svoje útlej knižočke Belo Váross.
Určite ani on a ani nikto iný nemohol v spomenutom roku 1933 čo i len tušiť, ako sa za osem desaťročí svet zmení. No aj vyššie citované slová svedčia o tom, že napriek nevídanému technickému pokroku, politickým či spoločenským zmenám a výmene niekoľkých generácií je tu stále niečo, čo sa ani vekmi príliš nemení, a preto nestráca na dôležitosti.
Ťažko nám je súdiť, nakoľko si vtedajší roľníci vzali k srdcu tieto i ďalšie slová z knihy Bela Várossa, ale isté je, že veľká hospodárska kríza zo začiatku 30-tych rokov minulého storočia pominula, slovenské poľnohospodárstvo ju nielenže prežilo, ale sa aj posunulo dopredu, a taktiež jeho dôležitosť a význam sa v zásade nezmenili.
Tak ako vtedy, aj dnes by teda určite nebolo na škodu obzrieť sa späť, poučiť sa zo skúseností našich predkov i svojich vlastných, ale predovšetkým hľadieť „ďalej od seba“.
