Slovensko má rozdrobené vlastníctvo pôdy, poľnohospodárske pozemky prechádzajú do vlastníctva dedičov a títo neraz nerešpektujú nájomné zmluvy, ktoré majú družstvá, agropodnikatelia a súkromne hospodáriaci roľníci uzavreté s predchádzajúcimi vlastníkmi. Pôda by preto podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milana Mišánika mala byť dlhodobo právne ošetrená tak, aby sa nájomné vzťahy stabilizovali minimálne na desať rokov.
"Nájomné zmluvy majú agropodnikatelia a družstvá uzavreté na päť až 20 rokov. Pri vstupe do nového programového obdobia by bolo ideálne, keby boli nájomné a vlastnícke vzťahy k pôde stabilizované minimálne do roku 2020," domnieva sa Mišánik. Pripomenul, že pri predaji, darovaní či dedení pozemkov záväzky z nájomných zmlúv prechádzajú na nových vlastníkov.
"Napriek tomu sa vyskytujú prípady, keď noví vlastníci neberú ohľad na nájomné zmluvy, nerešpektujú ich, mnohí majú na pozemkoch svoje podnikateľské zámery. V rozpore so zmluvami na pozemkoch takto doslova z večera do rána vyrastú nelegálne reklamné pútače, stavajú sa čistiarne odpadových vôd alebo aj väčšie stavby," povedal Mišánik pre TASR.
Podľa platného zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov sa nájomcovi pozemok prenajíma najmenej na päť rokov. Zmluvy na určitý čas môžu byť uzavreté najdlhšie na 25 rokov, na dlhšie obdobie, najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu či chmeľnice. Najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované.
Výška nájomného je podľa zákona 1% z hodnoty pôdy určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Nájomné sa platí ročne pozadu, a to vždy k 1. októbru, vlastníci si s nájomcom môžu dohodnúť aj iné zmluvné podmienky.
Agropodnikateľ nájomné platiť nemusí, ak pre mimoriadne prírodné udalosti nemohol dosiahnuť v príslušnom kalendárnom roku žiadny výnos. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má právo na primeranú zľavu.
Zmluvu dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je podľa zákona jeden rok, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne inak.
Slovenský pozemkový fond (SPF) podľa vyjadrenia jeho hovorkyne Dariny Pinterovej, ktoré dnes poskytla TASR, môže prenajať pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky nezistených vlastníkov, s ktorými fond nakladá v súlade s platnou právnou úpravou.
"Prenajať ich môže na poľnohospodárske účely fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, alebo ktorých činnosť súvisí s poľnohospodárskou činnosťou a ktorým právo na nájom pozemkov vyplýva zo zákona alebo nariadenia vlády. Fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu ako samostatne hospodáriaci roľník (SHR), môže podať žiadosť o prenájom nehnuteľností v ktoromkoľvek období na regionálny odbor SPF, v ktorého pôsobnosti sa nehnuteľnosti nachádzajú," informovala Pinterová. Upozornila zároveň, že podmienky nájmu sa menia podľa presnej špecifikácie účelu nájmu v zmysle druhej časti zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR momentálne nepripravuje žiadne zmeny týkajúce sa nájmov pozemkov, TASR o tom informoval hovorca rezortu Peter Hajnala.
(tasr)
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Je to smutné, že autor sa pomýlil ale má pravdu. Výška nájomného podľa zákona nie je 1% z hodnoty pôdy ale MINIMÁLNE 1%. Realita ale je 1%. Čo predstavuje čiastku cca 5-10€/ha/rok. A pri dnešnej dotačnej politike to znamená, že kto má v nájme pôdu má zarobené. Napr. TTP stačí pokosiť a nestarať sa. A potom rodinné farmy, o ktorých sa toľko hovorí, nemajú šancu začať, aj keď majú v záujme vytvárať na pôde pridanú hodnotu aj bez dotácii. Lebo podu nikto nepustí, keď za ňu môže dostávať peniaze v podstate zadarmo. A pri tom to je cudzia pôda...