Najväčším negatívom roka 2019 v hydinárskom sektore bol pretrvávajúci vysoký podiel dovážaného hydinového mäsa na slovenskom trhu. Prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ukazuje, že podiel domáceho hydinového mäsa je dlhodobo nižší ako 50 %. Uviedol to pre TASR pri hodnotení vlaňajška Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS). V reštauráciách je podiel domáceho mäsa podľa neho veľmi nízky.
BRATISLAVA. "Ďalším negatívom vlaňajška boli pretrvávajúce nízke realizačné ceny za hydinové mäso. Ak sa pozrieme na iné potraviny, tak ich ceny medziročne stúpajú. Upozorňovali sme aj vlani, že hydinárom stúpli za obdobie troch - štyroch rokov náklady asi o 30 %, ale výnosy nám klesli. Vidíme teda, že realizačné ceny nekopírujú vývoj nákladov, čo robí slovenským chovateľom hydiny problémy. Je potom ťažké investovať do rozvoja a udržiavať výrobu, ak to neprináša zisk, ale musí sa refinancovať strata, ktorá vzniká z chovu a výroby hydiny," priblížil Molnár.
Negatívom je podľa riaditeľa ÚHS aj tlak zahraničných obchodných reťazcov a niektorých ochranárskych spoločností, aby sa zrušili klietkové chovy sliepok. "Je to paradoxné, pretože klietkové chovy sú považované za najbezpečnejšie a taktiež vajcia, ktoré pochádzajú z klietkového chovu, sú najbezpečnejšie a najčistejšie. Vidíme tu tlak na zvyšovanie nosníc v chovoch, kde sú riziká chorôb vyššie. Tento tlak nie odôvodnený a nie je podložený žiadnymi konkrétnymi logickými faktami, ktoré by hovorili v neprospech klietkových chovov. Najvyššia znáška a najnižšia úmrtnosť sliepok je v klietkových chovoch, čo hovorí, že takýto chov má byť najbezpečnejší a najekonomickejší," upozornil.
Pozitívom roku 2019 bolo podľa Molnárových slov to, že sa nevyskytli žiadne problémy v chovoch z pohľadu potravinovej bezpečnosti. "Nezaznamenali sme žiadnu aféru s našimi potravinami. Spotrebiteľ sa znovu mohol presvedčiť o tom, že slovenské potraviny, slovenská hydina sú bezpečne skontrolované, sú kvalitné," poznamenal.
/tasr/
