Pôdne zdroje sú vzhľadom na ich výnimočnú produkčnú schopnosť i kapacitu pre poskytovanie ekosystémových služieb najvýznamnejšou podmienkou života na Zemi. V súčasnosti sa zdá, že všeobecné povedomie verejnosti o hodnote pôdy sa stráca.
Kedysi mal roľník až vrúcny vzťah k pôde, k zemi. Bola jeho živiteľka, staral sa o ňu, a nebolo mu jedno, ak zlým hospodárením prichádzal o úžitok, ktorý pôda poskytuje. Tento stav však zmenou vlastníckych vzťahov (založenie družstiev, prenájmy pôd) historicky prešiel do obdobia, kedy vzťah k pôde je skôr vlažný, bez rešpektu toho, čo vlastne pôda znamená v ekosystéme a v životnom prostredí. Tento stav sa priamo dotýka udržateľnosti poľnohospodárskej krajiny a rozvoja vidieka. Tak, ako sa postupne vytráca vzťah k pôde, stráca sa význam pôdy v povedomí verejnosti. Takýto stav posilňuje neúmerný tlak na zábery pôd, hlavne kvalitných, na rôzne formy degradácie pôdy a krajiny, čoho výsledkom je slabo udržateľná poľnohospodárska krajina a málo kvalitné životné prostredie.
Predstavy verejnosti
Má vôbec verejnosť predstavu o tom, ako dlho sa pôda tvorí? V substrátovo-klimatických podmienkach Slovenska sa pôda vytvorí za 6- až 7-tisíc rokov; na 10 centimetrov pôdneho horizontu treba 600 – 700 rokov. Podľa správy FAO sa z povrchu zeme ročne stráca 24 mil. ton povrchovej vrstvy pôdy. Tento stav je dôsledkom degradačných procesov na pôde, ktoré pôsobia neustále, ale len človek má v moci tieto nepriaznivé trendy zmeniť a zlepšiť. Treba vedieť, že pôda je jedinečným prírodným zdrojom, a hranice pôdy sú hranicami štátu a základom štátnosti.
Pôdne zdroje sú však vystavené rôznym tlakom nielen z hľadiska ich záberov pre nepoľnohospodárske a nelesné aktivity, ale aj vzhľadom na ich zraniteľnosť a podliehanie degradačným vplyvom. Je to predovšetkým preto, lebo povedomie o pôde nie je dostatočne akceptované zo strany štátnych a správnych orgánov, a čo je smutné, ani medzi niektorými poľnohospodármi. Mnohí z nich sa pýtajú: Prečo máme zazeleňovať, prečo ja mám riešiť klimatickú zmenu?
Nuž, odpoveď je jednoduchá. Stačí vedieť, že stav nášho pôdneho fondu nie je všade optimálny. Evidujeme početné plochy ohrozené eróziou, na ktorých sa už orie na pôdotvornom substráte (napríklad spraš), pozorujeme zhutnené povrchové a podpovrchové horizonty bez vyvinutej pôdnej štruktúry, po ktorých rýchlo steká povodňová voda bez jej možnosti vsakovať do pôdneho profilu. Množstvo organickej hmoty sa znižuje každý rok. Málokto vie, že pôda je priestor pre uchovávanie pôdneho organického uhlíka, že celosvetovo predstavuje oveľa väčší rezervoár uhlíka než lesy. Čím viac ho je v pôde, tým viac sa brzdí unikanie skleníkových plynov do ovzdušia a zabraňuje sa nepriaznivým dôsledkom klimatickej zmeny.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
