Kukurica na siláž má vo výžive hospodárskych zvierat svoje nezastupiteľné miesto. Ako silážna krmovina je cenená hlavne pre vysoký energetický potenciál, ktorý zabezpečuje priaznivý obsah glycidov obsiahnutých v zrne. Jej pestovanie sa rozšírilo vďaka úspešnému šľachteniu aj do vyššie položených regiónov.
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich efektivitu pestovania je výber vhodných hybridov pre príslušnú pestovateľskú oblasť, čo v nemalej miere ovplyvňuje energetickú hodnotu krmiva. Pestovaním hybridov s rôznou skorosťou sa umožní kontinuálny zber krmiva v správnej fáze zrelosti. Výber hybridu
Podľa niektorých odborníkov, sa výber hybridu podieľa na výške úrody až 30 %. Výber silážneho hybridu býva často ovplyvnený snahou dosiahnuť čo najvyššie úrody čerstvej hmoty. Takéto hodnotenie úrody je však skresľujúce. Samozrejme, že hybridy s vyšším FAO číslom majú vyšší úrodotvorný potenciál ako hybridy s nižším FAO. To však platí iba vtedy, keď ide o porovnanie dvoch rovnako zrelých hybridov. V praxi sa často stretávame s tým, že v menej priaznivých podmienkach zvolí poľnohospodár pestovanie hybridu s vyšším FAO, aby zabezpečil dostatok krmiva. V chove vysokoúžitkových zvierat je nevyhnutné svoju pozornosť pri výrobe krmív orientovať najmä na kvalitu a nie kvantitu. Momentálne je na trhu množstvo čisto silážnych hybridov označovaných ako "stay green", ktoré sa vyznačujú pomalším dozrievaním zvyšku rastliny a v silážnej zrelosti pri sušine 32 - 35 % sa dosahuje aj fyziologická zrelosť zrna (štádium voskovej zrelosti zrna pri obsahu sušiny 55 - 60 %). Tento fakt má za následok dostatok vodorozpustných cukrov v stonkách a listoch, potrebných na rýchle naštartovanie fermentácie. Vysoká objemová hmotnosť a vysoký podiel šúľkov umožňujú pri požadovanej rezanke dobré utlačenie silážovateľnej hmoty, čo je najdôležitejším predpokladom úspešnej fermentácie.
V závislosti od skorosti a určenia hybridu sa na jeden hektár vysieva 70- až 85-tisíc jedincov. Zbytočne porast prehusťovať nemá zmysel. Okrem zvýšených nákladov na osivá, dochádza k zníženiu kvality získaného krmiva. Nedostatočné presvetlenie porastu obmedzuje asimiláciu rastlín a ukladanie zásobných látok. To sa negatívne odráža na nižšom podiele klasu na celej rastline, nižšom obsahu škrobu a následne na celkovej energetickej hodnote krmiva.
Viac si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
